Ako prach

Ak si niekto z vás myslí, že je nábožný, a nedrží na uzde svoj jazyk, ale klame svoje vlastné srdce, márne je jeho náboženstvo. (Jakub 1:26)

Ó môj Kráľu, modlím sa, aby stráž zostala na mojom jazyku a aby tieto pery nevyriekli žiadny klam.

Ak ma iní preklínajú, Otče, mlčanie bude mojou reakciou. Pripomeň mi, že som len prach. Rýchlo mi pripomeň, že moje potvrdenie môže prísť jedine od Teba. Áno, iní ma môžu schvaľovať, ale ako dlho a prečo? Iba Tvoja priazeň napĺňa túto moju dušu.

Otče, tento Duch, ktorého si vo mne položil, spôsobuje, že premýšľam nad mnohými vecami, no tieto tri mi prichádzajú na um často: 1. Po prvé, Otče, aké pozoruhodné je, že tento Duch, ktorého si vo mne položil, nie je ohúrený chválou ľudí. Áno, Duch, ktorý ma poznačuje, je naozaj naplnený energiou len z Tvojho schválenia. Ó, ako si cením túto novú perlu múdrosti. Bol som stvorený pre lásku a jedine Tvoja láska voči mne je tá čistá láska, po ktorej Duch vo mne túži; 2. Po druhé, Otče, je zvrátenosť ľudí, dokonca aj tých, čo sa nazývajú „bratmi“. Ako rýchlo sa obracajú. Veru si ma varoval, že sa to stane, keďže to dokonca považujú za službu Tebe (Ján 16:2); 3. Po tretie, Otče, je skutočnosť, že som každodenným terčom pre poskokov, ktorí by nikdy neuvažovali o tom, že by stratili svoje životy, aby Ťa našli; áno, pretože nosím Tvoju známku. Ich cieľom je ničiť a škodiť Tvojim deťom.

Znovu hovorím áno, Otče. Daruj mi ducha pokory; nech som pre všetkých ľudí ako prach, aby som niektorých získal. Obdaruj ma múdrosťou, aby som vedel, kedy hovoriť a kedy mlčať. Prosím Ťa, môj Kráľu, aby si mi daroval tento najvzácnejší z darov. Potom Ti budem slúžiť v tichej úcte, čakajúc na Tvoje rozkazy.