Nadprirodzená prozreteľnosť

Ó Otče, veľkorysé sú Tvoje cesty. Aký dôverný je Tvoj dotyk. Aké podnetné sú Tvoje vzory. Ukázal si nám niečo, niečo veľkolepé, koncept meniaci život.

Môžem sa s tebou, čitateľ, podeliť o to, čo urobil? Môžem ti položiť otázku, ktorá ti umožní zažiť odhalenie tohto tajomstva?

Ako spravíš, aby sa neistý človek, ktorý celý svoj život pociťoval odmietnutie, zbavil svojej neistoty? Ešte nie; je toho viac. Tento muž strávil celý svoj život uspokojovaním vlastných potrieb a obhajovaním samého seba vždy, keď nebol potvrdený alebo sa cítil odmietnutý inými.

Položme si tú otázku znova inými slovami. Ako spravíš z človeka, ktorý nedokázal prijať odmietnutie či nesúhlas pozitívnym spôsobom, istého a sebavedomého muža?

Odpoveď: zamkneš ho vo väzení a necháš takmer každého, koho pozná, obviňovať ho z previnenia. A potom to zariadiš tak, aby nemohol na obvinenia nijako odpovedať. Presne tak, žiadny telefón, žiadne osobné návštevy, absolútne žiadny kontakt. Zadusíš každú jeho schopnosť brániť sa. Jednoducho mu dovolíš počuť obvinenia bez akejkoľvek možnosti odpovedať. Stojíš bokom a mesiace ho pozoruješ v úplnej agónii.

Potom, naraz, znovu prežíva bolesť svojho detstva a spomienky na to, že nikdy nebol dosť dobrý. Potom nasleduje vzkriesenie, takmer ako pôrod; je naťahovaný, skrúcaný, tlačený a stláčaný; je to krvavá scéna. Presne ako napätie na tvári novorodenca; vyzerá to veľmi bolestivo.

Keby si mohol vidieť jeho bolesť, poznal by si pravdu, ale bolesť je súkromná; nikto ju neuvidí.

Ako plynie čas, vidíš, ako sa usadzuje pokoj, niečo nové, čo predtým nikdy neexistovalo. Toto miesto pokoja mohlo prísť jedine skrze vynútenú bolesť, Yahwehom zamýšľanú, vynútenú bolesť. Vidíš, ako sa rozvíja nové stvorenie. Prichádza zjavenie. Keby sa k tebe mohol dostať, počul by si toho roztrhaného povedať: „Robil som, čo som mohol. Mal som dobrý úmysel. Robil som chyby. To je všetko, čo môžem práve teraz ponúknuť.“

Ale žalobcovia ešte neskončili. Ďalšie urážky, ďalšie obvinenia. A nadprirodzený zásah mu neumožní príležitosť brániť sa. Dovolené je len to, čo ho obviňuje.

Stále v duchovnom pôrodnom kanáli, tento, ktorému raz uveria, teraz môže len podľahnúť tlaku, tlaku proti všetkému, čo kričí za „vlastným“ zachovaním.

A potom, nové zjavenie: „Záleží len na tom, čo si o mne myslí Otec; už si nebudem kupovať lásku. Je to pre mňa teraz tak skutočné. Viem, že som stále mladý, ale konečne rozumiem Jeho láske. Cítim sa nový, čerstvý a prijatý. Pretože On tak hovorí, som hodnotný.“

Takže teraz môžeš rozpoznať tento veľkorysý vzor Yahweha. Zamknutý vo väzení oslobodzuje človeka. Stále vo väzení, ale slobodný.

A delím sa s tebou, čitateľ, o svoje slzy, slzy práve v tejto chvíli, keď to píšem. Píšem ti, zatiaľ čo kričím svojou dušou. „Iba Ty, Yahweh; iba Ty si toto mohol urobiť. Iba Tebe na tom záležalo natoľko, aby si to urobil. Iba Tebe na tom záležalo natoľko, aby si ma zranil, aby si ma mohol uzdraviť. Iba Ty; iba Ty! Ty si to urobil; Ty si to urobil! Vidím nového Teba!

V láske si ma zlomil; a potom prišlo nadprirodzené uzdravenie. Celý život bolesti odchádza. Yahshua, milujem Ťa za to, čo si urobil. Tvoja preliata krv pôsobí; naozaj očisťuje. Bolesť odchádza a láska je jej odmenou.“