Očista!

Bol si zjavený pred večnosťou,
Iskrivý vzor odhalený na uzretie.
Tvoje svetlo žiarilo nekonečne za vesmírom,
Môj vzťažný bod, „všetko ja,“ aké prevrátené!

Dar z neba, oveľa väčší ako môj,
Naše dva svety sa zrazili v jednom okamihu;
Národy viedli vojnu o moju dušu, márnu minulosť,
Potom sa narodili moje deti, bol to konečne nový život?

Ale ja som sa potkol a klial, a pýtal sa kedy, čo, prečo?
Niečo bolestivé sa rodilo, a ja som stále volil lož.
No v jedinom okamihu sa moje oči otvorili, aby videli,
Opona roztrhnutá, stalo sa to na strome.

Zápasiac tak dlho, aby som konečne bol slobodný,
Každý úder len utiahol putá okolo mňa.
Zdalo sa mi mnohokrát, že som konečne zvíťazil,
Ale tentoraz, konečne, začalo sa nové srdce.

Suché kosti, kedysi také krehké, teraz naberajú telo,
Len sa prihovor hrnčiarovi, moja hrudka bola neporiadok.
Moja nádoba sa pretvára, konečná podoba ešte nehotová,
Trvá to nejaký čas, On tvorí syna!

Moje srdce sa chystá naozaj premeniť,
Preto sa ODOVZDÁVAM svojmu Otcovi; odmietam to, čo bolo normou.
Kým On mení, uzdravuje a formuje, modlím sa, prosím…
Moja prosba k Yahwehovi: „Spoj moje srdce s mojimi kolenami.“

„Ako ho urobíš?“ pýtajú sa nebeské zástupy,
„Tento je taký zvláštny; urobím ho ohňom.“
Lebo práve tu Ti budem slúžiť po zvyšok svojich dní,
Ak je to oheň, ktorý použiješ, prosím, zapáľ ma!

„O čo viac krv Mesiáša, ktorý cez večného Ducha obetoval sám seba bez poškvrny Všemohúcemu, očistí naše svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Mocnému?“ (Hebrejom 9:14)