ODOVZDAJ SA

Niekedy si myslím, že som Mu dal všetko, či už z vlastnej vôle, alebo donútený Jeho silnou rukou. No stále snívam o novom dni s novými nádejami; mám plány. Nádeje, sny a plány sú, samozrejme, biblické, ale musia byť odovzdané Yahwehovi, aby ich On mohol podľa svojej dobrej vôle prevrátiť; ak to neurobíme, len si vlastne budujeme svoje vlastné plány a očakávame, že On bude ctiť naše márne zámery pre náš život.

Aj keď silne veríme, že naše nádeje, sny a plány sú od Neho, často zápasíme s vytrvalosťou, keď sme skúšaní. Strach z toho, čo prinesie budúcnosť, zahmlieva našu dôveru v Neho; viera, že veci, o ktorých snívame, sa naplnia, je často jedinou nádejou, ktorú máme počas celého dňa. Niekedy je to, o čom snívame, také veľkolepé, a predsa také neznáme, a boj taký veľký, že jediné, čo môžeme urobiť, je ustúpiť a prijať slová, ktoré prijali naši predkovia dávno predtým: „Nebojte sa a neľakajte sa pre toto veľké množstvo, lebo boj nie je váš, ale Všemohúceho.“ (2. kroník 20:15)

Myseľ nad hmotou je veľkou súčasťou viery, pretože je to neustále obnovovanie našich telesných myšlienkových postojov, ktoré nám umožňuje prijať Múdrosť v celej jej kráse. Umožňuje nám prehodnotiť našu realitu a prispôsobiť sa realite nášho Stvoriteľa, pričom vyznávame: „Vaše cesty sú vyššie ako naše.“ (Izaiáš 55:8-9)

Ja si osobne zvolím cestu stvorenej bytosti, namiesto sebeckého zmýšľania, ktoré sa považuje za zvrchované alebo „samo stvorené.“ Niektorí z vás si možno myslia, že toto je príliš radikálne, a rozhodnú sa radšej podnecovať svoje vlastné zámery, pričom si ich vo svojej mysli predstavujú ako „presvedčenia alebo pokyny“ od Neho. Práve cez kompromis sa presviedčame, že naše plány musia byť určite Jeho plánmi, hoci sa Ho nikdy nezastavíme opýtať, či ich schvaľuje, nikdy sa nepýtame, či Ten, ktorý nám dáva dych a život, skutočne súhlasí s našimi činmi.

K Tebe, Yahweh, pozdvihujem svoju dušu. Túžim dôverovať iba Tebe. Odovzdávam Ti svoje nádeje, svoje sny, svoje plány, svoje obavy a svoju rodinu. Áno, Otče, priznávam, že sú vo mne časti, ktoré Ti ešte úplne nedôverujú a nepoznajú Ťa. Práve v tých hmlistých oblastiach mojej mysle mám sklon spoliehať sa iba na to, čo vidím, čoho sa dotýkam, čo ochutnám, čo cítim alebo počujem.

Pomôž mi prekonať moju falošnú vieru, ktorá je poháňaná len hmatateľnými vecami, a dôjsť k pravej viere, ktorá má podstatu založenú na neviditeľných dôkazoch (Hebrejom 11:1). Kiež by som mohol dokonca dúfať, snívať a plánovať pre nový deň, keď ma tak úplne preniknieš, že aj neviditeľné sa stane hmatateľným. Verím, že je to možné, pretože niet nič, čo by si Ty nemohol zjaviť ako skutočnosť. Pre Teba nie je nič nehmatateľné!