Cesta služobníka

Ak kúpiš hebrejského služobníka, bude ti slúžiť šesť rokov. Ale v siedmom roku vyjde na slobodu, bez toho, aby čokoľvek platil. Ak príde sám, sám vyjde na slobodu; ale ak má manželku, keď prichádza, jeho manželka vyjde s ním. Ak mu jeho pán dá manželku a ona mu porodí synov alebo dcéry, žena a jej deti budú patriť jej pánovi, a iba muž vyjde na slobodu. Ale ak služobník vyhlási: „Milujem svojho pána, svoju manželku a deti a nechcem vyjsť na slobodu,“ potom ho jeho pán musí priviesť pred sudcov. Privedie ho k dverám alebo k zárubni a prepichne mu ucho šidlom. Potom bude jeho služobníkom navždy. (Exodus 21:2-6)

On vedel, čo znamená sloboda. Znamenalo to, že vo všetkých veciach existuje iba jedna cesta, a to cesta Otca, jeho Majstra. Nemohla existovať žiadna odchýlka; žiadny tieň obratu, ak mal dokončiť úlohu, ktorá mu bola zverená. Všetko bolo dokonalé; všetko bolo presné, slovo za slovom, prikázanie za prikázaním.

Uprednostnením svojej nevesty a detí vedel, že za to zaplatí vysokú cenu. Keď opäť premýšľal o zákone hebrejského služobníka, nemohla existovať žiadna pochybnosť o tom, aké boli jeho príkazy. Služobník napokon poslúcha príkazy.

Bolo to prijatie úlohy, ktorá mu bola zverená, dávno pred Getsemani, keď sa začal pot, ktorý tiekol ako krv. Prvýkrát to začalo, keď o tejto obeti uvažoval, keď vyhlásil: „Milujem svojho Majstra, svoju nevestu, naše deti. Preto som prišiel. Moja podoba existovala dávno pred stvorením človeka; ale teraz som sa rozhodol zostať, stať sa služobníkom navždy. Už nebudem ako vietor, ale ,vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom. A keď sa svojím zjavom stal ako človek‘ (Filipanom 2:7-8). Prijatím podoby človeka sa začalo Moje prebodnutie.“

Keď som bol prebodnutý po prvýkrát

Jeden, čo mal byť prebodnutý, ako predpisoval zákon,
jeho Majster potešený do nekonečna,
v jedinom okamihu naplnený kalich vykúpenia,
stačilo len… „vydaj Božstvo.“

Áno, Ja Som Ten, kto vzal na seba tvoju podobu,
skutočná obeť, ktorú treba prijať.
Nikdy predtým som nemal tieto ruky ani tieto nohy,
tieto údy som jednoducho nepotreboval.

Ako môžeš zabiť toho, kto vždy existoval?
Je to tajomstvo viery, ktoré uznávame.
Myšlienka na smrť tohto Jediného Božského,
mohol by si rovnako žiadať, aby vietor krvácal.

Nemýľ sa skreslenou ľudskou úvahou,
že Mojou nádejou bolo, aby bol tento kalich odňatý,
bolo to pre radosť predloženú predo Mnou, prečo som prijal tvoj kôl;
no s tým sa otriasla celá večnosť.

Po zvyšok Mojich dní budem taký ako ty,
hĺbka tejto Mojej obete,
niečo nové, čo treba prijať, dokonca aj pre Mňa,
a predsa pre teba budem stále Božský.