Čeliť zúrivosti

Začína sa to otázkou. Vedel(a) si, že cesta k dokonalosti (myseľ Mesiáša) odhaľuje odpor voči Yahwehovi? Pre niektorých je tento odpor zjavný; pre iných je ukrytý v tajných zákutiach srdca. Pre všetkých platí, že aby dosiahli vysoké povolanie, musia tomuto odporu čeliť.

Začína sa to uznaním, že bez Mesiáša zostáva tvoje srdce klamlivé nad všetko a nesmierne skazené; a že bez Neho ani nemáš šancu si to uvedomiť (Jeremiáš 17:9). Všetky tvoje myšlienky, celé tvoje „vlastné ja“, môžu vytvárať len úplnú skazenosť. Aj to, čo považuješ za spravodlivé, nie je bez Neho čistejšie ako špinavá handra (Izaiáš 64:6). Lepšie pochopíš prečo, keď zvážiš, že aby bol uznaný za dokonalého, musel aj Yahshua vyznať: „Sám od seba nemôžem robiť nič.“ (Ján 5:30)

Ekvivalentom týchto slov pre teba, milovaný/milovaná, by bolo: „Lebo viem, že vo mne (to jest v mojom tele) nebýva nič dobré; ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela [celok myšlienok] smrti?“ (Rimanom 7:18; 24)

Prijatie tejto skutočnosti spôsobuje hlbokú dolinu v tvojom svedomí: „Ak aj v najlepšom prípade dokážem sám zo seba vytvoriť len telo smrti, myšlienky, ktoré sú desivé a skazené, potom ma z tejto skazenosti môže vyslobodiť jedine Yahweh.“ Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti? Ďakujem Všemohúcemu — skrze Yahshua Mesiáša, nášho Vládcu! (Rimanom 7:24-25)

Všetko obsiahnuté v tejto myšlienke: „Ja biedny človek!“ je potvrdené v celku Písma, a predsa v istom bode tejto doliny sa v tebe zrodí zúrivosť, o akej si nikdy nevedel(a), že existuje, a táto zúrivosť smeruje k samotnému Všemohúcemu.

Od: „Prosím, nech sa nestane moja vôľa, Otče. Prosím, nedovoľ mi, aby som sa čo i len pokúsil(a) myslieť sám/sama za seba,“ až po: „Prečo mi, Otče, ešte stále dovoľuješ, aby vstupovali moje myšlienky? Prečo si je moje svedomie ešte stále vedomé myšlienok, ktoré popierajú všetko, čo Ty hovoríš, že je pravda?“ Tvojou najväčšou túžbou sa stane potreba nemyslieť za seba, a nikdy nechcieť, aby do rovnice vstúpila tvoja osobná vôľa. A predsa vstupuje!

„Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ „Lebo viem, že vo mne (to jest v mojom tele) nebýva nič dobré; viem, že sám zo seba dokážem vytvoriť len zlobu, a kajam sa za všetko, čím som, no Ty vo mne stále necháš tento boj v mysli. Stále necháš, aby vo mne táto zloba víťazila, moje city sú ňou skazené. Prečo? Prečo ma takto necháš? Prečo si ku mne krutý?“

Toto sú zúrivé myšlienky, ktorým budeš musieť čeliť na ceste k dokonalosti. Musíš dôjsť k miestu, kde si uvedomíš, že Jeho načasovanie tvojho osobného vzkriesenia (spasenej mysle) je rovnako pod Jeho kontrolou ako samotné tvoje vykúpenie. Toto „prečo“ je pod Jeho zvrchovanou kontrolou a bude zjavené v Jeho dokonalom čase.

Toto nemalo za cieľ odpovedať ti na tvoje „prečo“, milovaný/milovaná, ale povzbudiť ťa, aby si vydržal(a). Rozumieme ti a vydržíme s tebou.

Tu je tvoje rozjímanie: „S Mesiášom som pribitý/pribitá [lebo to bolo a naďalej je potrebné] a už nežijem ja, ale žije vo mne Mesiáš. Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vierou v Syna Najvyššieho, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa.“ (Galaťanom 2:20)