Figovník a jeho ponaučenie

Ráno [osvietenie], keď sa vracal [cesta k spasenej mysli] do mesta [mentálna pevnosť], bol hladný [duchovná túžba]. A uzrel [mentálne vnímal] figovník [príležitosť] [pevne zakorenený] pri ceste [cesta mysle] a prišiel k nemu. Ale nenašiel na ňom nič [žiadne duchovné ovocie], iba lístie [stena, zablokovaná ambícia], a povedal mu [neplodnému úsiliu]: „Nech na tebe už nikdy nevyrastie ovocie,“ a IHNEĎ figovník uschol [odhalená zloba]. Keď to učeníci [obnovené schopnosti v myšlienkovom vedomí] videli [duchovne vnímali], divili sa [zažili zmenenú paradigmu] a povedali: „Ako to, že figovník tak rýchlo uschol?“ (Matúš 21:18-20)

Človek žije z každého slova, ktoré vychádza z úst Yahweho (Matúš 4.4 podľa Deuteronómium 8:3). Reč neba je hlboká, no určená malým deťom. Múdri a učení jej tak často nerozumejú pre otupené duchovné zmysly (Matúš 11:25). „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli to, a počuť, čo počujete vy, ale nepočuli to.“ (Lukáš 10:23-24)

Aké je teda ponaučenie z figovníka? Bolo by vhodné začať naše zamyslenie kľúčovou otázkou. Kde v Písme niekedy vidíš Yahshua Mesiáša, ako sa modlí, čo má robiť? Spomaľ svoju myseľ a prejdi si to; pomôže ti to pochopiť toto ponaučenie. Samotná „vzorová modlitba“ (Matúš 6:9-13) učí úplnému spoliehaniu sa na Otcovu vôľu (v. 10) a varuje pred „bezmyšlienkovitým opakovaním“ (v. 7), pretože Otec „vie, čo potrebujete, skôr než Ho o to prosíte.“ (v. 8)

Yahshua kráčal k figovníku len preto, že bol k figovníku vedený. Skutočnosť, že tam nebolo „ovocie“, bola len povrchná záležitosť. Poslušnosť ísť a Jeho reakcia na to, čo našiel, boli skutočnou podstatou. Nebolo tam plačlivých modlitieb; žiadnej dlhej príhovornej modlitby ani vysvetľovania a žiadnych opakovaných prosieb, aby sa objavilo niečo, po čom by možno osobne túžil. Bola to vôľa Jeho Otca, že strom nemal ovocie, a On sa nemodlil, aby to zmenil. „Prosím za nich. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si Mi dal, lebo sú Tvoji.“ (Ján 17:9)

Ak nahliadneme do mysle Mesiáša (1. Korinťanom 2:16), čo by asi myslel? „Očakával som, že na strome bude ovocie, ale nenašiel som žiadne. No to ‚žiadne‘, ktoré som našiel, bolo Mojím ovocím poslušnosti za to, že som išiel; na tom záležalo Môjmu Otcovi. Tiež to, že hneď ako som si uvedomil, že tam nie je ovocie, aké som si predstavoval, bolo Mi IHNEĎ osvietené, že to je vôľa Môjho Otca. A nepodľahol som svojej vlastnej vôli, ani som už netúžil po jeho ovocí, lebo keby bolo vôľou Môjho Otca, aby som z neho jedol, OVOCIE BY NA STROME BOLO!“

Vidíš, je to také jednoduché, že to pochopí aj malé dieťa; sú to práve múdri a učení, ktorí s tým majú ťažkosti. Ak sa nevieš rozhodnúť, čo robiť, potom trpíš dvojznačnosťou mysle, milovaný/milovaná (Jakub 1:8); rozdeleným domom (zmýšľaním), ktorý neobstojí (Marek 3:25)!

Prestaň si vynucovať, aby sa veci diali podľa osobnej túžby, pričom tvrdíš: „Len čakám na Pána, spolieham sa naňho v tejto veci.“ Mal(a) by si IHNEĎ vedieť vo všetkých veciach, ak sa berie do úvahy len jedna vôľa. A ak zamýšľa, aby si na niečo vytrval(a), potom je dôkazom, že je to od Neho, úplný pokoj a neodpútaný kľud. Ak povie: „Čakaj!“, potom už nie sú v tejto veci potrebné žiadne ďalšie modlitby, ak si ochotný/ochotná to prijať.

Ponaučenie z figovníka: IHNEĎ choď, keď ti je povedané; odíď, keď ti je povedané; čakaj, ako dlho ti je povedané; a vo všetkých veciach buď spokojný/spokojná s tým, čo nájdeš! Prestaň sa pokúšať vnucovať svoju túžbu „vlastného ja“ Yahwehovi (slúžiac sám sebe), pričom tvrdíš, že si Jeho služobník/služobníčka. „Nech sa stane Tvoja vôľa!“ Nie je to len ďalšie príjemné kresťanské heslo, ktoré si môžeš nosiť na gumenom náramku. Je to myseľ Mesiáša a všetka moc a zodpovednosť, ktorá s ňou prichádza.

Ideme na najhlbšie miesta, milovaný/milovaná. Priprav si myseľ a prijmi, lebo toto nájdeš, keď tam dorazíš.

Yahshua odpovedal: „Veru, hovorím vám, ak máte vieru a nezapochybujete, nielenže urobíte to, čo sa stalo figovníku, ale ak poviete tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora,‘ stane sa to.“ (Matúš 21:21)