Križovatka

Nech moje ospravedlnenie vzíde od tvojej tváre; nech tvoje oči hľadia na to, čo je priame. (Žalm 17:2)

„Počujem ťa, syn môj.“

„Ktorú časť, Otče?“

„Križovatku, pred ktorou stojíš, ten zápas v tvojom srdci ohľadom ospravedlnenia.“

„Ty vždy počúvaš, však, Ocko?“

„Samozrejme, že áno, syn môj; otvor Mi o tom svoje srdce.“

„Doviedol si ma už tak ďaleko, Otče.“

„Nemáš za čo.“

„Áno. Vieš, že ti vždy ďakujem.“

„Viem, syn môj. Pokračuj.“

„Nuž, už dlhší čas volám o ospravedlnenie.“

„A?“

„Už si nie som taký istý, že mi na tom stále tak veľmi záleží, aspoň nie rovnakým spôsobom ako predtým.“

„Si na križovatke, syn môj; je to nové miesto.“

„Verím tomu, Otče. Nie je žiadanie ospravedlnenia len snahou byť ospravedlnený v očiach ľudí?“

„Dovoľ Mi opýtať sa ťa, syn môj; veríš, že si so Mnou v poriadku?“

„Stalo sa to pri kole, ale teraz viac než kedykoľvek predtým sa to stalo osobným. Áno, Otče, verím, že som spravodlivý v tvojich očiach.“

„Tak prečo, ak si ospravedlnený v Mojich očiach, stále voláš po ospravedlnení v očiach ľudí?“

„To je tá križovatka, Otče. Zrazu si nie som taký istý, že to ešte potrebujem.“

„Syn môj?“

„Áno, Otče?“

„Je čas vybrať si bránu.“

„Myslíš tým… tú úzku bránu, ktorá vedie k životu? (Matúš 7:13-14)“

„Áno. Je to najužšia zo všetkých možných ciest. A je málo tých, čo ju nachádzajú!“ (v. 14)

„Bojím sa, Otče. Čo so mnou bude? Ja…“

„Nie, syn môj. Neboj sa, lebo Ja som s tebou; nestrachuj sa, lebo Ja som tvoj Mocný. Posilním ťa, áno, pomôžem ti, podopriem ťa svojou spravodlivou pravicou.“ (Izaiáš 41:10)

„Tak ty ma máš, Abba?“

„Mám ťa, syn môj. Tvoja pokora je pre Mňa taká krásna.“

„Prejdeš so mnou tú úzku cestu, Abba?“

„Viac než to, Môj drahý synu; Ja ťa ponesiem!“

Až do vašej staroby som to Ja, a aj do šedín vás budem nosiť! Ja som vás učinil a Ja vás budem znášať; áno, Ja vás ponesiem a vyslobodím. (Izaiáš 46:4)