Moja Eliana

Mal by si vo svojom srdci vedieť, že ako otec karhá svojho syna [dcéru], tak aj Yahweh, tvoj Mocný, karhá teba. (Deuteronómium 8:5)

Obe ruky na stole, tmavo zlatohnedé kučery cez ne prevesené. Vidno len časť jej bronzových lakťov.

„Eliana,“ hovorím. „Zdvihni hlavu, drahá.“ Jej posmutnené oči a našpúlené pery sa pomaly dvíhajú z jej rúk. Kým skúmam jej intenzívnu krásu, pýtam sa jej: „Karhá a vychováva ťa oteckovia preto, lebo sa na teba hnevá, alebo preto, lebo ťa miluje?“ Vidím, ako sa jej malé hnedé oči zahĺbia dovnútra, na miesto, kde sa zhromažďujú myšlienky. Našpúlené pery potom odpovedajú: „Preto, lebo ma miluješ?“

Neistá, či odpovedala správne, sleduje, ako ju chytám za ruky a odpovedám: „Samozrejme, že je to preto, lebo ťa milujem. Vždy ťa budem milovať. Nič ma nikdy nezastaví v tom, aby som ťa miloval čoraz viac každý deň. Preto ťa musím karhať za tvoju neposlušnosť.“

Rýchlo prehľadávam kúty svojej mysle a pýtam sa sám seba, prečo by vôbec mohla pochybovať o mojej láske k nej. Prečo by moje karhanie vnímala ako hnev? Prečo by moje napomenutie nerozoznala ako moju lásku k nej?

Odpoveď je dosť bolestivá a zahŕňa jednu z tých myšlienok, ktoré by sme si všetci radi odložili nabok a zabudli na ňu. Je možné sa pred touto odpoveďou istý čas skrývať, ale nie navždy. Všetci sa jej raz musíme postaviť. Vníma hnev a nie lásku, pretože ju to naučili moje činy. S radosťou môžem povedať, že sú to minulé činy, ktoré vo mne Duch napravil, no napriek tomu musím prevziať zodpovednosť za to, že som do nej zasial tieto semená. „Dokonalá láska nikdy nezlyháva,“ hovorí Písmo (1. Korinťanom 13:8), a ja som určite nemiloval dokonale.

Existuje aj druhá strana, a to je jej podiel. Je to tiež niečo, v čom všetci zlyhávame. Nedokážeme pochopiť dokonalú lásku, ktorú k nám má Yahweh. Áno, je ešte malá, ale čoskoro bude musieť uznať to, čo my všetci musíme — strach. Všetci sa bojíme dokonalej lásky. Je to strach z toho, že by naozaj mohla byť dostupná, obzvlášť od neviditeľného Veľkého JA SOM.

Často sa snažím predstaviť si Jeho lásku, tú, ktorá sa na mňa nikdy nehnevala. Hoci vyjadruje city, Jeho odpustenie je stále dostupné. Mocný dokazuje svoju vlastnú lásku k nám tým, že keď sme ešte boli hriešnikmi, Mesiáš za nás zomrel. (Rimanom 5:8) Jeho výchovné karhanie je vždy obsiahnuté v dokonalej láske. Túžime po tom, aby dokonalá láska bola skutočná, a predsa sa jej bojíme, možno preto, lebo hneď ako okúsime jej sladkosť, uvedomíme si, aké fádne je všetko ostatné.

Toto je láska, ktorú chcem, aby moja Eliana vo mne videla a odo mňa prijala. Ale nedokážem to, kým som ju sám neprijal od Neho. Sľúbil som svojmu Nebeskému Otcovi, že sa nebudem báť to skúsiť. Možno budem mať odvahu ju prijať. Možno ju budete mať aj vy, ona aj ty.

Vždy som mohol iba túžiť milovať ju dokonale. A ak ja viem dávať dobré dary, o čo viac ich dá môj Otec v nebesiach? (Matúš 7:11) Je to dokonalý dar, Otče, aby moja Eliana počas všetkých dní svojho života počula Tvoj tichý jemný hlas, ako šepká: „Milujem ťa, Eliana. Nikdy ťa nesklamem. Vždy tu budem, vždy ťa budem chcieť, vždy si ťa budem ceniť a vždy ťa budem napomínať, aby si sa aj ty stala dokonalou v Mojej láske. Vždy budem veľmi vďačný, že som ťa stvoril a že budeš existovať naveky.“

Lebo pomyslite na Toho, ktorý zniesol takéto nepriateľstvo hriešnikov proti sebe samému, aby ste neochabli a neklesali na duchu. Ešte ste neodolávali až po krv, zápasiac proti hriechu. A zabudli ste na napomenutie, ktoré vám hovorí ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj výchovným karhaním Yahweho, ani neklesaj na duchu, keď ťa On karhá; lebo koho Yahweh miluje, toho karhá, ako otec syna, v ktorom má zaľúbenie.“ (Hebrejom 12:3-6 z Príslovia 3:11-12)