Ten, ktorý odpúšťa

„Proti Tebe [Yahwehovi], jedine proti Tebe, som zhrešil a spáchal, čo je zlé v Tvojich očiach — aby si bol spravodlivý, keď hovoríš, a bez viny, keď súdiš.“ (Žalmy 51:4)

Hĺbka pochopenia tohto je taká hlboká, že ju mohol prijať, uveriť jej a šíriť ju ďalej iba cudzoložník, vrah, klamár, intrigán a zlodej, inými slovami, niekto, kto trpel pre svoj hriech (skutočne činil pokánie), a potom zažil Yahwehovo odpustenie.

Vyžaduje si to duchovnú zrelosť, aby si pochopil slová „jedine proti Yahwehovi“, duchovnú zrelosť získanú v údolí poníženia, na mieste, kde umiera ego. (Pozri Ozeáš 2:14-15 v zamyslení č. 254.)

A čo sa učíme z Dávidových slov? Keď jeden hriešny človek ublíži druhému, je to hriech proti Yahwehovi. Dávid nehľadal odpustenie od tých, komu ublížil; išiel k Jedinému, proti komu môže byť spáchaný hriech, k Svätému. Celý Žalm 51 hovorí o Dávidovom úprimnom pokání za vraždu Uriáša a odňatie čistoty Batšeby (2. Samuelova 11). Napriek tomu, hoci ublížil inému, jeho dlh patril jedine Yahwehovi.

Uvedomenie si, že si zodpovedný za vraždu Jeho Syna (proti Tebe jedine som zhrešil), ťa učiní navždy vedomým ceny, ktorú On zaplatil (miesto, kde umiera ego), a teda aj toho, komu je tento dlh dlžný (pokánie).

A keď sa vyrovnáš s touto skutočnosťou, vynorí sa ďalší krásny vzorec. Uprostred tohto hlbokého zjavenia sa rodí dvojité zjavenie: „Ak hreším iba proti Yahwehovi, a môj hriech je vždy prítomný, okrem toho, čo je Jeho Duch vo mne, kto vo mne teda skutočne odpúšťa druhým?“ A na túto otázku znova zistíš, že odpoveďou je jedine Yahweh. Iba proti Yahwehovi hrešíš a jedine Yahweh odpúšťa! A pretože láska Všemohúceho bola vyliata do našich sŕdc [myslí] skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný (Rimanom 5:5), teraz môžeš odpúšťať druhým s Jeho Duchom v sebe.

Keď toto nadprirodzené zjavenie uplatňuješ na všetky okolnosti, staneš sa nádobou, cez ktorú si to môžu uvedomiť aj iní. Nabudúce, keď ťa niekto poprosí o odpustenie, možno povieš: „Ak ti odpúšťa Yahweh, na tom jedine záleží.“