Kráľ viac

Stretol som muža, pokorného muža. Bol pokorený vzormi súženia. Jeho manželka mu bola vzatá v cudzej krajine a uväznená z dôvodov, ktoré nepoznal. Jeho štyri deti chýbali mesiace a len nedávno sa objavili, rozptýlené medzi priateľmi a príbuznými. Áno, sám bol uväznený, bez akéhokoľvek spôsobu, ako sa s ktorýmkoľvek z nich spojiť.

Hovorí mi: „Čo môžem robiť, iba dôverovať? Každý deň sa modlím a čakám, že snáď nejako počujem nejaké správy. Modlím sa, aby moja žena bola v poriadku a aby sa čoskoro spojila s deťmi. Modlím sa, že jedného dňa budeme opäť všetci spolu. Podopri ma podľa svojho slova, aby som žil; a nedovoľ, aby som sa hanbil za svoju nádej. (Žalm 119:116)“

Pozrel sa mi do očí; videl som hĺbky jeho duše. Na myseľ mi prišlo slovo „odovzdaný“. Tak ako Jóbovi, bolo mu vzaté všetko.

Je „prirodzené“ zvažovať takéto utrpenie a byť vďačný za to, čo máme. Je to spôsob, akým máme naprogramované mysle, takmer ako „byť spokojný s tým, čo je nedostatočné“. Máme tieto myšlienky; „No, ak on dokáže byť plný nádeje a je na tom tak zle, cítim sa „vinný“, že sa cítim zle. Mal by som byť vďačnejší, hoci túžim po viac. Áno, Otče, potrebujem byť spokojný s tým, čo mám.“

Je toto to, čo pre nás Yahweh má? Je toto viac, než o čo môžeme prosiť, myslieť si či predstaviť? (Efezanom 3:20)

Vyhlasujem, že by som pochybil, keby som nehlásal opak. „Ty si Otcom viac. Ty si veľký Ja Som. Ty si Nekonečný. Viem to, lebo si to zasadil do srdca, ktoré si mi dal. Ukázal si sa byť takýto. Z týchto dôvodov sa nemôžem uspokojiť. Chcem plnosť života, nie len prežívať. Musím veriť v hojné viac, Otče. Ty si Kráľ viac, a prichádzam k Tebe v poslušnosti.“

Áno, moja duša kričí „Hojnosť!“ a s tým, Otče, to nechávam Tebe.

Zlodej neprichádza, iba aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život, a aby ho mali v hojnej miere. (Ján 10:10)