Prirodzene milovať

Abba, ako veľmi túžim, aby sa moja láska k Tebe stala prirodzenou. Túžim po tom, aby sa moja poslušnosť v chvále a uctievaní stala pre mňa ako dych, aby bola ako kyslík. Hladujem po tom, aby moja láska bola neprestajná, aby sa stala niečím, o čom nikdy vedome nemusím uvažovať. Či bdiem alebo spím, nech je tam.

Je to preto, že Ťa nemôžeme vidieť, že táto láska, ktorú hľadáme, si vyžaduje toľko úsilia? Je to preto, že túžime viac po svojej vlastnej ceste než po Tvojej? Je to preto, že smrť Tvojho Syna nie je pre nás hmatateľná v našich srdciach a dušiach? Zámerne sa pred nami skrývaš? Hoci preliata krv Tvojho Syna dáva život všetkým, čo veria, zaobchádzame s touto skutočnosťou ľahkovážne?

Toto viem, Otče; toto musím priznať: som zarmútený tým, koľko času musím venovať tomu, aby som len jednoducho veril, že každé slovo, ktoré hovoríš, je pravdivé, a že sa vzťahuje na môj život! A že Tvoje slovo ma naozaj vezme na vyššie miesta. Túžim prejsť na túto úroveň viery, Otče. Túžim po poslušnosti, ktorá vedie k zdravej bázni, obdivu, dôvere a láske. Mojou modlitbou je, aby som dosiahol všetky tieto vlastnosti voči Tebe, Otče, a aby boli také prirodzené ako dýchanie.

Mám aj ďalšie priznanie, Abba. Po toľkom hľadaní a toľkom úsilí nájsť Ťa sa čudujem; nepozeral som sa ti priamo cez teba? Vynakladám priveľa úsilia a neodpočívam dosť? Viem, ako prijať Tvoju lásku, Otče? Nie som ochotný, z dôvodov mimo vedomej úrovne, prijať Tvoju lásku?

Moje priznanie je toto; nepoznám odpoveď na tieto otázky, Otče. Neviem, prečo nedokážem naplniť svoju existenciu Tebou. Niekedy sa čudujem, či sa predo mnou neskrývaš. Nie tak, ako by sa skrýval zlodej, ale ako Otec, ktorý sa nevie dočkať, kým vyskočí a zvolá: „Tu som. Som skutočný. Naozaj som tu pre teba.“

Po tom túžim, Otče. Ak sa mýlim, náprav ma, aby som Ťa mohol nájsť. Poznáš ma; vieš, prečo k Tebe volám. Ak som úzkostlivý, je to kvôli Tebe. Ak strácam spánok, je to preto, že myslím na Teba.

Možno, ak sa Ťa smiem opýtať; mohli by sme mať vlastný, osobitný jazyk, v ktorom by som Ťa mohol počuť a komunikovať s Tebou? Viem, že Tvoje slovo hovorí: „Moje ovce počujú Môj hlas a Ja ich poznám, a nasledujú Ma.“ (Ján 10:27) Pomôž mi veriť, že to znamená, že s Tebou môžem komunikovať bez pochybovania, so všetkými pochybnosťami navždy odstránenými? Nech je to niečo dôverné, mocné a bezpečné? Nech je to ako môj dych?

To by som chcel, Otče. Nechávam túto prosbu pri Tvojich nohách. Nech sa tak stane.

Kto nemiluje, nepozná Mocného, lebo Mocný je láska. (1. Jánov 4:8)