Perspektíva

Moje drahé dieťa, môžem sa s tebou o niečo podeliť, o niečo, čo ťa pozdvihne a ponesie? Vždy ťa počujem. Aj keď poviem „nie,“ počujem ťa. Áno, mám úplnú kontrolu.

Keď vidíš vrchol hory z údolia dole, počujem tvoju obľúbenú modlitbu. „Priveď ma späť na vrchol hory!“ Moja odpoveď je často „nie,“ dieťa Moje. Prečo? Ktorý rodič karhá dieťa len na to, aby ho hneď potom vrátil na lepšie miesto než predtým? Rozmaznané deti by boli vedľajším produktom takých činov.

Zaslúžil si Jób to, čo dostal? Áno, Jób si zaslúžil vidieť omyl svojej cesty a činiť pokánie (Jób 42:6). Ja nerobím chyby. Dovoľujem skúšky; slúžia veľkému účelu. Skúšky karhajú, aby vytvorili vytrvalosť a zrelosť. (Čítaj Jakub 1:2-8)

Takto ťa ponesiem. Slová, ktoré ti hovorím, odhaľujú vzory, ktoré by ti mali dať novú perspektívu. Tieto vzory sú vodítkom na hľadanie a poznávanie Mojich ciest. Keďže Moje vzory sú navrhnuté tak, aby boli rozpoznateľné a poznateľné Mojimi deťmi (Matúš 13:11), rozpoznávanie ich je príležitosťou prísť ku Mne so smelosťou (Hebrejom 4:15-16).

Počúvaj teraz; upokoj svoju myseľ. Musím odstrániť horu, keď na ňu môžeš vyliezť? Ak ťa vezmem na vrchol, na vrchole budeš stáť. Podobne, ak vylezieš na vrchol, na vrchole budeš stáť. Ale aký úžitok pre tvoju vieru to bude, ak sa to urobí za teba bez tvojej námahy, „vediac, že skúšanie vašej viery vytvára trpezlivosť a trpezlivosť nech koná svoje dokonalé dielo, aby ste boli dokonalí a úplní, nič nepostrádajúci.“ (Jakub 1:3-4)

Toto je nová perspektíva. Je to nový deň s čerstvým pomazaním pre jasnosť, jasnosť, ktorá prichádza s múdrosťou a porozumením. (Jakub 1:5)

Vidíš, Moje milované dieťa, ideme na vrchol. Je to nevyhnutné. Budeme spolu stáť, keď to bude dosiahnuté. Budem ťa vyživovať. Budem ti pomáhať. Budem tvojím sprievodcom. Nestratí sa ani jeden vlas. Nezlomí sa ani jedna kosť. Vylez, dieťa Moje, do najväčších výšin. Ja čakám na teba.