Moje najvyberanejšie stádo

Ten trpiaci, on je Môj. Ten plačúci, on je Môj. Ten odmietnutý, on je Môj. Ten vystrašený, on je Môj.

Nepovedal som ti: „Nie zdraví potrebujú lekára, ale chorí?“ (Lukáš 5:31)

Nezáleží Mi na prirodzenej schopnosti. Zameriavam sa na srdce (stred intelektu, mysle) a na otázky duchovnej premeny. Premena od bláznovstva (myseľ vedená egom) k múdrosti (myseľ vedená spravodlivosťou) je to, čo Mi prináša slávu. Tí, ktorí prichádzajú ku Mne „chorí“, sú dokonale vhodní, lebo kto by mal prísť, ak nie chorí?

Vaši hrdinovia nie sú pre Mňa ničím. Vaši slávni tiež na Mňa nerobia dojem. Vaši múdri, všetci bez skutočnej múdrosti. Ja nie som ohúrený svojím prachom v jeho prirodzenom stave. Zlomený a skrúšený duch, to je to, čo Ma teší (Izaiáš 66:2).

Od starého stvorenia k novému, to je premena, ktorú mám rád. Moje znaky veľkosti sú pokora, pokoj, múdrosť a radosť v duchu, nie ako to, čo si cení človek. Padlý človek by radšej oslavoval peniaze, postavenie a chválu od iných ľudí.

Ak ťa tieto slová znepokojujú, si pravdepodobne v nebezpečenstve, že budeš pohltený. Áno, ak opustíš stádo, nemôžem ťa strážiť. Vlci a levy na teba čakajú a majú chuť práve na teba, keďže si ich už dosť dlho kŕmil. Moje stádo pozná svojho Pastiera. Moje stádo by nikdy neopustilo Moju starostlivosť; báli by sa opustiť Moju starostlivosť.

Pozeraj sa na veci tak ako Ja. Pochop Moju múdrosť. Túž po Mojej spravodlivosti namiesto svetských hodnôt. Môžem požehnať iba to, čo schvaľujem, a staviam sa proti tvojim telesným túžbam. Vzdaj sa! Podvoľ sa Mi za každú cenu.

Nemohol by si ani zďaleka vytušiť, čo som pre teba naplánoval; je to viac, než by si si mohol vyprosiť alebo predstaviť. Keby si ochutnal čo i len sústo zo stola, ktorý som ti pripravil, hodoval by si so Mnou a už nikdy by si nejedol z prasacieho koryta.

Potom šiel a pripojil sa k jednému občanovi tej krajiny a on ho poslal na svoje polia pásť ošípané. A rád by si bol naplnil žalúdok strukmi, ktoré jedli ošípané, ale nikto mu nič nedal. Ale keď prišiel k sebe, povedal: „Koľko nádenníkov môjho otca má chleba dosť a nazvyš, a ja hyniem hladom!“ (Lukáš 15:15-17)