Hebrejský pohľad na modlitbu

Tóra Mojžišova, prvých päť kníh Písma, obsahuje úplnosť Yahwehových prikázaní. V nej je identifikovaný pojem, ktorý dnes poznáme ako modlitba: „tefillah.“ Koreň slova tefillah znamená: súdiť, rozlišovať, objasňovať alebo rozhodovať. Zámerom je vyvolať túžbu brať sa na zodpovednosť, urobiť si úprimné sebahodnotenie.

Systém viery v prichádzajúceho Mesiáša si vyžadoval túžbu „súdiť sám seba“ podľa Yahwehových predpisov. Bola to požiadavka pre mladých mužov dospievajúcich do dospelosti, aby boli zodpovední voči Tóre a tým aj voči Stvoriteľovi, odtiaľ Bar micva. Bar micva vyjadruje myšlienku stať sa „synom zmluvy,“ alebo doslova „synom dobrých skutkov.“

Súčasný veriaci si musí povšimnúť tento pohľad, lebo žijeme v ére Mesiáša, ktorý už prišiel. Vďaka Jeho smrti a vzkrieseniu nám bola zjavená väčšia múdrosť, väčšie poznanie, väčšie zjavenie a väčšie zasľúbenia. Následkom toho máme podrobovať každú myšlienku poslušnosti Mesiášovi (2. Korinťanom 10:5). Jediný spôsob, ako sa to môže stať, je cez odloženie vlastného ja (Hebrejom 12:4).

Modlitba bola daná, aby ti pomohla dosiahnuť životný štýl Lukáša 22:42: „Nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“ Keď žiješ takýmto spôsobom, všetky Jeho zasľúbenia sú „áno“ a „staň sa!“ (2. Korinťanom 1:20).

Mnohí veriaci dnes trávia príliš veľa času modlitbami za veci, ktoré už boli dané, namiesto toho, aby považovali modlitbu za nástroj na súdenie seba samého z pohľadu Stvoriteľa. Zvážte hebrejský pohľad na modlitbu a modlite sa za to, čo by Yahweh chcel pre váš modlitebný život. Predovšetkým odložte prosby vyslovené zo strachu, ako aj tie, ktoré ukazujú, že váš zápas proti hriechu pretrváva len preto, že odmietate odovzdať svoje „vlastné ja.“

Vo svojom zápase proti hriechu ste sa ešte nevzopreli až po krv. (Hebrejom 12:4)