Žiadne modlitby za Mňa

Moje deti, videli ste,
ako som pozdvihoval modlitby za Seba?
Bolo „proste a dostanete“ aj pre Mňa,
alebo bol tento vzor iba pre vás?
Predstav si Getsemani; z čoho som mal strach?
Pre radosť predloženú predo Mnou, Moje vzkriesenie tak blízko!
Možno to bolo vtedy, keď som visel na kole,
predpokladal som Seba volajúceho „opustený“?
Znova sa pýtam, „Modlil som sa za Seba?“
Povedz Mi, dieťa Moje, čo vidíš?

Počúvaj túto skutočnosť. Hľadáš skryté pravdy, tajomstvá Kráľovstva, zatiaľ čo zanedbávaš zjavné duchovné skutočnosti hneď pred sebou?

Keď čítaš „vzorovú modlitbu“ (Matúš 6:9-13), si poučený modliť sa za seba? Mohol by si tvrdiť, že „daj nám dnes náš každodenný chlieb“ (v. 11) pôsobí ako osobná prosba. Ale v kontexte si poučený, aby si sa o takéto veci nestaral, ak najprv hľadáš Kráľovstvo (Matúš 6:25-34). A „odpusť nám naše dlhy“ (v. 12); to všetko je o odpúšťaní druhým, ako sa Mesiášovo odpustenie prejavuje v tebe.

Naozaj veríš, že vďaka obeti Jeho Syna sú Yahwehove sľuby už „áno“ a „nech sa tak stane“ (2. Korinťanom 1:20)? Ak áno, tak prečo trváš na tom, že sa znova pýtaš na to, čo už vlastníš vďaka viere, ktorá ti bola daná (Lukáš 17:6)?

Predstav si, že držíš žezlo spravodlivosti. Vidíš ho vo svojej ruke? Teraz si predstav, ako naň hľadíš a voláš: „Abba, prosím, daj mi žezlo spravodlivosti.“ Rob pokánie zo svojej nevery! Rob pokánie za to, že si neveril, že smrť Yahshua odpovedala na všetky tvoje modlitby dávno predtým, než si sa ich vôbec pomodlil (Žalm 21:2).

Ak je to tak, potom na čo je modlitba? Modlitba je spoločenstvo a komunikácia, ktorá buduje a posilňuje náš vzťah s Otcom, Synom a Duchom. Ale dôraz je tu na to, aby si si uvedomil, že tvoje modlitby sa až príliš často sústreďujú na osobné túžby v telesnej ríši, hoci Yahshua povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ (Ján 18:36)

To nás núti zamyslieť sa nad niečím dôležitým, čo sa týka účelu modlitby. Ak Jeho Kráľovstvo nie je z tohto sveta, mali by sme prebudovať naše modlitby, aby odzrkadľovali našu skutočnú identitu ako synov alebo dcér svetla, namiesto detí „vlastného ja“. Ako by to vyzeralo? Pochopenie tvojej skutočnej identity by sa lepšie vyjadrilo modlitbami, ktoré obsahujú oveľa viac vďaky a chvály a oveľa menej „daj mi!“

Čo tak niečo takéto? „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje. Príď kráľovstvo Tvoje. Buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi.“ Áno, je to zjavné a skryté priamo pred očami!