Zrenička koho oka

Ale Yahweh povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho výzor ani na jeho výšku, lebo som ho odmietol. Yahweh sa nepozerá na to, na čo sa pozerajú ľudia. Ľudia hľadia na vonkajší výzor, ale Yahweh hľadí na srdce [stred rozumu].“ (1. Samuelova 16:7)

Shaul (Pavol) učil, že musíme podmaniť každú myšlienku a učiniť ju poslušnou Mesiášovi (2. Korinťanom 10:5). Odhaľoval tým mesiášsky odkaz na slová veľkého proroka. Hovorí: „Súdite podľa výzoru;“ (v. 7) hľadíš na vonkajšok, na telesné, ale skutočne záleží na mysli (v. 5). Áno, myseľ, a príkaz podmaniť si každú myšlienku, je nádherne v súlade s prorokovým hebrejským chápaním srdca, stredu rozumu. Ľudia hľadia na vonkajší výzor, ale Yahweh hľadí na srdce!

Yahweh hľadá v tebe myseľ Mesiáša. Ó áno, milovaný, [Jeho] cesty sú vyššie než tvoje cesty a [Jeho] myšlienky [vyššie] než tvoje myšlienky. (Izaiáš 55:9)

Kráľ Dávid bol mužom podľa Yahwehovho srdca; „zreničkou Jeho oka“ (Žalm 17:8). Kto bol Dávid? Bol vrahom, cudzoložníkom!

Nech niet pochýb; dnes je v cirkvi mnoho „Dávidov“, ktorí sú stratení vo svojej neprávosti, a predsa sú šialene oddaní veciam Otca. Samotná cirkev by týchto dnešných „Dávidov“ považovala za hriešnikov, vinných, nečistých, dokonca nevhodných na spásu. A obviňovali by tých hriešnikov vo svojich srdciach, zatiaľ čo súčasne na týždenných bohoslužbách spievajú chvály „Pánovi“ slovami práve tých Žalmov, ktoré napísal Dávid, vrah a cudzoložník.

Kázalo sa o pravde ohľadom Dávidovej odvahy a rodu, čo, samozrejme, vedie k Mesiášovi. Ale toto kázanie sa začína s horlivosťou, rovnako ako odsúdenie týchto dnešných Dávidov. A to všetko je chránené pod dáždnikom svojvoľne vyhlásenej spravodlivosti.

Táto priepasť nevzniká preto, že by odvtedy, čo kráľ Dávid chodil po zemi, uplynulo toľko času, akoby čas mal liečiť konštrukcie ega. Čas nemení srdce človeka. Všetci zhrešili a nedosahujú slávu Všemohúceho. (Rimanom 3:23)

Táto priepasť je spôsobená popieraním toho, že ich značka „cirkvi“ alebo prax „kresťanstva“, ktoré kážu, sa nezhoduje so skutočným zámerom ich myšlienok, s neprávosťou v ich srdciach. Neodpustenie a odsudzovanie sú viditeľným dôkazom.

Radi uznávame veľkosť Mesiáša, keď „nám odpúšťa, hoci nevieme, čo robíme (Lukáš 23:34).“ A predsa je naozaj vzácnosťou vidieť dnešného veriaceho, ako položí svoj život za druhého, obzvlášť za toho, kto je „nehodný“.

Yahweh hľadá tých, ktorí si uvedomujú, že keby na svoje dielo na zemi používal iba „dobrých“ ľudí, potom by nemal koho použiť. Prestaň nesprávne súdiť svojho žijúceho brata podľa výzoru, zatiaľ čo súčasne oslavuješ mŕtvych hrdinov viery, ktorí boli presne ako oni. Toto je vskutku vytriezvenie pre nás všetkých!