Adam, alebo ty?

Adam: Prečo by ma niekto vôbec mohol viniť za hriešne túžby vlastného srdca?

Eva: No, Adam, vieš, že si prvý muž, ktorý zhrešil.

Adam: Ach, ďakujem, drahá. Ak si spomínaš, mal som pomoc. Myslím to však vážne; ani trochu sa mi nepáči predstava, že by ma vinili za hriech niekoho iného. Je to jednoducho absurdné, vlastne nehorázne.

Eva: Nuž, som si istá, že jedného dňa si ľudia vytvoria svoje vlastné náuky a budú predstavovať presvedčenia, ktoré si vymysleli vo svojich vlastných srdciach, akoby naozaj pochádzali od nášho Otca.

Adam: Chceš povedať, že ľudia naozaj uveria náuke, že Yahweh mňa bude činiť zodpovedným za ich vlastnú neprávosť?

Eva: To sa musí stať.

Adam: Yahweh mi odpustil, a hoci môj následok za vzburu bol vážny, Jeho odpustenie zo mňa urobilo nové stvorenie. Abba hovorí, že všetci ľudia majú tú istú príležitosť činiť pokánie a stať sa úplne novými.

Eva: Takže, zdá sa, že aj ich hriech zmeny slov Abba bude tiež odpustený?

Adam: Áno, drahá, ale stále ma to trápi. Ak sa stanú novým stvorením, prečo by hrešili znova, hoci sa im dostalo takej milosti? A ešte horšie, prečo by hrešili a vinili za to mňa?

Eva: Som si celkom istá, že sa stane oboje. Zdá sa, že ľudia majú sklon presne k tomuto.

Adam: Nuž, tak to tu máš!

Eva: Čo mám, Adam?

Adam: Všetci ľudia budú presne ako ja, celkom sami od seba; nebudú potrebovať moju pomoc, aby zhrešili. Ja som iba náhodou bol prvý.

Eva: Prosím, vysvetli to, Adam.

Adam: Zhreš raz, dobre, viň mňa! Ale zhreš znova potom, čo si bol obnovený, kto je teraz na vine?

Eva: Ach, chápem. Teraz sa modlime, aby to videli aj oni.

Preto teda každý z nás vydá počet zo seba samého Všemohúcemu. (Rimanom 14:12)