Koniec veci

„Koniec veci je lepší ako jej začiatok. Trpezlivý duchom je lepší ako pyšný duchom.“ (Kazateľ 7:8)

Píše Šalamún takéto veci preto, lebo „to bolo konečne skončené“? Čo tým vyjadroval vo vydýchnutí týchto slov, ako sa chveli na jeho hlasivkách?

Uvažoval by si o Yahwehovej povahe v každom procese, milovaný? Pripísal by si Jeho rukám aj potešenie, aj bolesť, aj víťazstvá, aj prehry?

Proces by nikdy nemal vyústiť do rezignácie: „Len to musím nejako pretrpieť.“ Zdravšia sebareflexia by priniesla iný záver: „Yahweh toto zariadil, aby odstránil nejakú modlu z môjho života, aby zrúcal pevnosť v mojom egu.“ Bolesť v myšlienkovom svete vždy zodpovedá smrti nesprávnych pripútaností k niečomu vo fyzickej sfére.

A tak záver veci je odstránením smrtiacich prilepení k nesvätým veciam; to je zámer nadprirodzeného procesu. A pretože zámer je nadprirodzený, jeho záver bude mať nadprirodzené výsledky: „Koniec veci je istotne lepší ako jej začiatok! A trpezlivosť je vždy lepšia ako pýcha.“

Yahweh je veľmi trpezlivý pri odstraňovaní pýchy v tebe, ktorá ťa v skutočnosti drží ďaleko od Neho. Predstav si veľkú lásku, ktorá nikdy nezlyháva, Jeho jediný spôsob milovania, a potom si predstav, ako táto láska túži obklopiť celú tvoju bytosť. Ale práve preto, že je to skutočná láska, nemá inú možnosť, než čakať (1. Korinťanom 13:4)!

Táto nevystihnuteľná dokonalá láska, ktorá túži ťa obklopiť, trpezlivo čaká, kým je všetko, čo ju odmieta, z teba odstránené. Všetok strach musí byť vyhnaný, aby si mohol prebývať v dokonalej láske (1. Jánov 4:18). Všetka pýcha ustupuje pokore; a všetka chvastavosť sa zahaľuje do skromnosti (1. Korinťanom 13:4).

Počúvaj pozorne záver veci. Pretože ti bolo dané zjavenie tohto vzoru, porozumenie a múdrosť ohľadom tohto procesu, môžeš sa potom zúčastniť na nadprirodzenom; môžeš Ho chváliť a vzdávať vďaky aj počas samotného procesu (Žalm 100:4).

„Za dobrého dňa buď dobrej mysle, a v deň zlý si uvedom: aj tento, aj tamten urobil Yahweh, aby človek nevedel, čo bude po ňom.“ (Kazateľ 7:14)

A hoci nevieš, čo príde potom, nemusíš čakať na koniec veci, aby si Ho chválil; koniec je VŽDY lepší ako začiatok!

Osobná poznámka: Ako vždy, nikdy si zamyslenia neprečítam skôr, než ich otvorím na úpravu. Ale to, čo sa mi v posledných niekoľkých týždňoch odohralo v živote, je presne tento proces. Naozaj som si pomyslel presne toto: „Len to musím nejako pretrpieť.“ Počítal som dni do toho dňa, keď už nebudem „POVINNÝ“ sedieť pri počítači celé hodiny, aby som písal a upravoval. „Potrebujem len pár dní voľna,“ hovoril som si.

Moja ruka, dlaň a zápästie boli v mukách. Musel som meniť polohu a striedať myš s vnútorným trackpadom a potom s externým padom a späť. Dospelo to do bodu, že v ktorýkoľvek deň musím prechádzať medzi všetkými troma, len aby som prežil deň, len aby som zvládol prepaľujúcu bolesť v zápästí. „Ešte pár týždňov, ešte pár dní,“ ustupoval som.

Ale potom ku mne prehovoril Yahweh. Ukázal mi, že to bolo moje „ja“, zvyšky môjho ega (pýchy), ktoré sa škriabalo a driapalo, aby sa udržalo posledného zvyšku nádeje, že NEBUDE MUSIEŤ ZOMRIEŤ.

Cítil som sa, akoby som už nedokázal jasne myslieť. Po stovkách dní za sebou bola moja myseľ prázdna, otupená a bolestivá. Bol som zmätený, nahnevaný, skľúčený a bez motivácie. Po stovkách dní, keď som bol na sto percent presvedčený o Jeho nadprirodzenom vedení pri každom zamyslení, pri každom upravenom slove i pri všetkých textoch Písma, ktoré som bol inšpirovaný pridať, som bol zrazu prázdny!

A predsa, každé ráno, keď som sa zobudil čítať dnešné zamyslenie, to, čo vzišlo z toho, čo sa včera zdalo byť prázdnou, otupenou a nemotivovanou mysľou, bolo úplne nebeské a inšpirované. To, čo mi ukazoval, bolo: „Nič z teba, Jeff. Všetko zo Mňa! Vždy to bolo Mnou.“

A potom, na 361. deň roka, len štyri dni pred jeho koncom, keď som si sadol upraviť toto zamyslenie, číslo 362, otvoril som si prečítať „Koniec veci“! Všetko, čo som dokázal povedať, bolo: „Ó, Yahweh, si verný a pravdivý. Ty musíš rásť, ale ja sa musím umenšovať.“ (Ján 3:30)

A koniec veci je istotne lepší ako jej začiatok.