Tu si

Mesiáš vo vás, nádej slávy. (Kolosanom 1:27)

Keď stretneš človeka a skúmaš každé jeho slovo, nemalo by trvať dlho, kým dokážeš vyniesť úsudok. Každé nedbalé slovo znižuje pravdepodobnosť; každý nespútaný výrok zmenšuje šancu, že jeho strom („pravda“) prináša dobré ovocie.

Čo počúvaš? Každé slovo sa musí zhodovať so slovom Yahweha (tá rodná reč, o ktorej sme nedávno hovorili v #351). Mosheh povedal a Yahshua súhlasil: „Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z úst Všemohúceho.“ (Deuteronómium 8:3 a Matúš 4:4) Keď ľudia žijú, alebo nežijú, podľa Yahwehových slov, „Poznáte ich po ovocí.“ (Matúš 7:16)

Kvalitu ovocia dokážeš ľahko rozoznať, lebo ju určujú slová, ktoré človek často vyslovuje. Žiaľ, väčšinou stačí len pár slov, možno nie viac ako veta alebo dve, aby si spoznal, že kvalita ovocia je slabá. Každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale zlý strom rodí zlé ovocie... (Matúš 7:17-20)

A tak počúvaš duchovnými ušami. Preosievaš slová ľudí cez Otcov hlas a cez poznanie Jeho Slova, cez poznanie Yahshua a Písma.

S každým novým človekom, ktorého stretneš, sa pozeráš a počúvaš: „Cítia moju túžbu vedieť, či si v nich, Otče? Počujú Ťa? Tak mnohí sa opovažujú hovoriť za Teba, Abba; túžim stretnúť tých, ktorí to naozaj dokážu.“

Každá nová príležitosť je ako hľadanie perly veľkej ceny (Matúš 13:45-46). Počúvam ich hlasy, ale najviac ma zaujíma zdroj tých slov. A pri každom slove, ktoré počujem, si spomínam na Jeho zasľúbenie: „Preto ich poznáte po ich ovocí.“ (Matúš 7:20)

Vo mne horia túžby: „Kde sú, Otče; kde sú tí ostatní ako ja, tí, ktorí Ťa videli a počuli, tí, ktorí Ťa poznajú?“ V týchto chvíľach s Otcom prosím a zároveň sa radujem.

Vo svojej osamelosti volám: „Stromy hovoria za Teba; a vietor šepká o Tebe. Keď slnko vychádza a zapadá, žiarivé farby kričia cez oblaky: ‚Nechváli aj naša krása Najvyššieho?‘“ Ani ja nemôžem mlčať; keby som mlčal, aj kamene by kričali. (Lukáš 19:40)

Snívam o tom, že Ho nájdem v niekom inom, v jeho slovách. Snívam o dni, keď čo i len jedna duša prehovorí, a keď budem počúvať, vyslovené slová a utvorené vety mi prebodnú svedomie. Myšlienky sa vylejú z mojej duše: „Tu si, Otče. Tu si.“ A objal by som Ťa vo svojich bratoch a sestrách.

Hľa, aké je dobré a milé, keď bratia bývajú spolu v jednote! (Žalm 133:1)