Tieto „nepodstatné“ veci

Nech z tvojich úst nevychádza [nikdy] žiadna skazená reč [špinavý alebo poškvrňujúci jazyk, ani zlé slovo, ani neužitočný alebo bezcenný rozhovor], ale iba taká [reč], ktorá je dobrá a prospešná pre duchovný rast [budovanie] iných, primeraná potrebe a chvíli, aby priniesla požehnanie a udelila milosť [Yahweho priazeň] tým, čo ju počujú. (Efezanom 4:29)

„Skazená“, ako v „skazenej reči“, je v tomto prípade prívlastok (prídavné meno) opisujúci danú vec, teda „druh“ jazyka alebo reči. Sú to špinavé, hnusné, nevľúdne, prehnité, neužitočné, nevhodné, nekvalitné, páchnuce a bezcenné slová. A áno, toto je určite presné vyjadrenie tohto príkazu.

Ale pozrime sa na to z trochu iného uhla a namiesto opisovania danej veci, „reči“, hovorme o samotnom deji, ktorý sa deje. Pripomíname si Jakuba 2:18, kde sme sa naučili, že samotný opis viery nie je tým, kde je moc, ale moc je v skutku, v konaní. Hebrejská perspektíva je vždy v konaní.

„Počuj, Israyl: Yahweh je náš Mocný, Yahweh je jeden! Miluj Yahweho, svojho Mocného, celým svojím srdcom [myseľou, vôľou, úmyslami, citmi] a celou svojou silou.“ (Deuteronómium 6:4-5) Hebrejské slovo „počuj“ znamená počúvať a poslúchať, počuť slová a potom sa preukázať ako poslušný voči nim. Skutok je tým, kde je moc!

Pozrime sa preto ešte raz na myšlienku „skazenosti“, tentoraz z hebrejskej perspektívy skutku. Kde je moc v skazených slovách, nielen šťavnatý opis toho, čím skazené slová sú? Slová nie sú len obyčajne hnusné a bezcenné; majú v sebe moc, ktorá spúšťa hnitie, rozklad, hnisanie, chradnutie, topenie, zoslabovanie a rozpúšťanie; spôsobujú pád. Nejde len o to, že tieto nekvalitné slová vychádzajú z pier; ide o to, že vytvárajú smrť!

Smrť a život sú v moci jazyka, a tí, čo si v ňom libujú, budú jesť jeho ovocie [smrti alebo života]. (Príslovia 18:21)

Znova si pripomíname Jakuba. Aj jazyk je malým údom a chváli sa veľkými vecami. Pozri, aký veľký les zapáli malý oheň! Aj jazyk je oheň, svet neprávosti. Jazyk je tak umiestnený medzi našimi údmi, že poškvrňuje celé telo a zapaľuje kolobeh prírody; a sám je zapálený peklom… Je to nespútané zlo, plné smrtiaceho jedu. (Jakub 3:5-6, 8)

Skazené slová spôsobili pád! „Naozaj povedal Najvyšší, aby ste nejedli? Určite nezomriete! Žena, ktorú si mi dal! Had ma zviedol!“ (Genezis 3:1, 4, 12, 13)

Adam v nás vie, že stačí jedna zlá myšlienka, aby sa spustil celý kaskádový pád. Za padlými myšlienkami nasledujú padlé slová, ktoré predchádzajú padlým skutkom. Tieto spúšťajú hnitie, rozklad, hnisanie, chradnutie, topenie, zoslabovanie a rozpúšťanie všetkého okolo. Skazené slová spúšťajú lavínu skazy. Čo si myslí myseľ, to vyznáva jazyk, a fyzický svet poslúcha.

Smrť a život sú v moci jazyka, a tí, čo si v ňom libujú, budú jesť jeho ovocie [smrti alebo života]. Toto je nekonečný vzorec, ktorý treba pochopiť a riešiť.

S prijatím tejto svätej normy prichádza neospravedlniteľná skutočnosť, že neexistujú žiadne prázdne myšlienky, žiadne malicherné slová a žiadne bezvýznamné výroky. Iba skazené „vlastné ja“ ti dovoľuje myslieť si, že myšlienky a slová sú malicherné veci. „Ak nevraždím ani necudzoložím, som v poriadku.“ A predsa, ak vo svojom srdci (mysli) nenávidíš svojho brata alebo ho nazveš bláznom, už si ho zavraždil. Ak tú ženu vyzliekaš svojimi očami alebo prehováraš žiadostivé slová, už si zacudzoložil vo svojom srdci (Matúš 5:21-30).

Neexistujú žiadne prázdne myšlienky, malicherné slová ani bezvýznamné výroky. Za záchranu tvojej mysle bola zaplatená veľká cena. Nič nie je horšie, ako zľahčovať, čo táto obeta pre Yahweho znamenala. Dovoliť si nedbalý jazyk je ako pošliapavať Jeho Syna a pokladať Jeho preliatu krv za obyčajnú (Hebrejom 10:29). Bolo by lepšie, keby si sa nenarodil(a), než žiť tak, akoby na tvojich myšlienkach a slovách Jemu nezáležalo.

Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z úst Najvyššieho. (Matúš 4:4) Tvoje slová, tak ako Jeho, majú moc života a smrti. Prečo si nevybrať život?

Ezechiel prorokoval suchým kostiam: „Počujte slovo Yahweho!“ A ožili, postavili sa na nohy, nesmierne veľké vojsko (Ezechiel 37:4-10).

Každá myšlienka je dôležitá, milovaný/milovaná, a teraz by malo byť zrejmé, že dôležité je aj každé slovo, ktoré z tých myšlienok vychádza, každé slovo. Preto mysli život a potom hovor život!