Cesty spravodlivých

„Lebo výkon spravodlivosti sa vráti k cestám spravodlivých a spravodliví srdcom ju budú nasledovať.“ (Žalm 94:15)

Ospravedlnenie má len jeden zdroj, Yahshua Mesiáša. Ospravedlniť: byť správny; urobiť správnym. A čo bol poslaný ospravedlniť? Jeho účelom bolo obrátiť srdcia (zmýšľanie) detí späť k Otcovi. (Lukáš 1:17 podľa Malachiáš 4:5-6) Mal ospravedlniť tvoju myseľ!

Ako často napomínal: „Počuli ste, že bolo povedané… ale ja vám hovorím…“ V Reči na vrchu, Matúš 5-7, sa Yahshua predstavuje ako veľký činiteľ zmeny. Ale prišiel pozmeniť Zákon svojho Otca, alebo slová prorokov? Nech sa to nikdy nestane!

Naopak, povedal: „Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5:17) Naplniť? Nie, nie vykonať ich za teba, ale naplniť ich ich najplnším významom. Inými slovami, prišiel napraviť tvoje mylné zmýšľanie o nich. Bol tým činiteľom, ktorý prišiel zmeniť paradigmy tvojej mysle, nie pravdu slova svojho Otca.

Jeho učenie odhaľovalo mylné vzory myslenia, ktoré si ľudia osvojovali od iných ľudí a potom ich uplatňovali na svoj vlastný systém viery. Často bol klam výsledkom zámerného zavádzania; inokedy to bola jednoducho nevedomosť. Myslím, že moderným výrazom pre takúto herézu je NÁBOŽENSTVO. Yahshua je popredný učiteľ proti náboženstvu, ktorý vo všetkom svojom vyučovaní opakoval jednu prevažujúcu tému: „Nie vaše myšlienky; nie vašu vôľu; ale výlučne vôľu Otca!“

V záhrade (ochrannej ríši myslenia, ktorú kontroloval jedine Yahweh) dostal prvý Adam príkazy, nie voľby. „Jedz z týchto stromov, nie z toho jedného!“ Nikdy nebolo zámerom, aby človek „myslel“ sám za seba. Zlyhanie nastalo vtedy, keď Adam uveril, že mu bola daná voľba robiť niečo iné než to, čo bolo prikázané.

Počúvaj veľmi pozorne, milovaný/milovaná; ak bolo všetko v záhrade v dokonalom stave (samozrejme mentálnom) pred pádom, potom „voliť si“ niečo iné, než čo už bolo prikázané, nebolo ničím menším ako pokusom zmeniť dokonalosť! To isté robíš, keď si „voláš“ svoju vlastnú cestu (vlastné ja). Túžiš a pokúšaš sa „pridať“ k tomu alebo „ubrať“ z toho, čo je už dokonalé. V podstate si myslíš: „Ja dokážem urobiť lepšie ako Jeho dokonalosť!“ Práve toto isté mylné zmýšľanie by si mohol/mohla opísať ako „slobodnú vôľu“.

Počúvaj pozorne! Tvoja žiadostivá túžba a tvrdošijná odhodlanosť po slobodnej vôli je v skutočnosti vzbúrenecká odhodlanosť po vôli oddelenej od Otca. Tvoj odpor voči tejto skutočnosti je veľmi pravdepodobne dôvodom, prečo sa znova a znova vraciaš k svojmu vlastnému zvratku.

Prišli sme k reči pre veľkých chlapcov a veľké dievčatá. Už nie ste nemluvňatami na mlieku, ale túžite po pevnom pokrme. Náuky nezrelých musia ustúpiť hlbokej duchovnej podstate. (Hebrejom 5:12-14)

Ale nám to Mocný zjavil [svoju skrytú múdrosť] skrze svojho Ducha. Lebo Duch skúma všetko, áno, aj hlboké veci Všemohúceho. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani nikto nevie, čo je v Mocnom, iba Duch Mocného. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je od Všemohúceho, aby sme poznali to, čo nám bolo darované Mocným. A o tom aj hovoríme, nie slovami, ktoré učí ľudská múdrosť, ale ktoré učí Duch Svätý, porovnávajúc duchovné s duchovným. Ale telesný človek neprijíma to, čo je z Ducha Mocného, lebo je mu to bláznovstvom; ani to nemôže poznať, lebo sa to posudzuje duchovne. Kto je duchovný, posudzuje všetko, sám však nie je posudzovaný nikým. Lebo „kto poznal myseľ Yahweho, aby Ho poučil?“ Ale my máme myseľ Mesiáša. (1. Korinťanom 2:10-16)

A teraz Žalm dáva oveľa väčší zmysel! „Lebo výkon spravodlivosti sa vráti k cestám spravodlivých a spravodliví srdcom ju budú nasledovať.“ (Žalm 94:15) Kto je duchovný, posudzuje všetko, sám však nie je posudzovaný nikým.