Všetko sa mení

Keď vychádzal na cestu, ktosi pribehol, kľakol si pred Ním a spýtal sa Ho: „Dobrý Učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“ Yahshua mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba Jeden — samotný Mocný.“ (Marek 10:17-18)

Nikto nie je dobrý? Dobrý: v hebrejčine tobe, čo naznačuje „krásu“, a z gréčtiny ag-ath-os', čo naznačuje vnútornú dobrotu. Obe tieto slová opisujú to, čo pochádza od Yahweha a je posilnené Ním v tvojom živote skrze vieru. Yahshua vyznáva, že ani On sám nie je vnútorne dobrý, ale že VŠETKA dobrota pochádza z Otca. Kým sa s touto pravdou nevyrovnáš ako so skutočnosťou, celý základ tvojej duchovnej existencie bude chybný a nedokonalý.

Čo sa deje s tvojím svedomím, keď počuješ výroky ako: „Yahshua sa musel naučiť byť spravodlivým a bol úplne schopný zlyhať“? Lebo nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol súcítiť s našimi slabosťami, ale máme takého, ktorý bol pokúšaný vo všetkom rovnako ako my — a predsa nezhrešil. (Hebrejom 4:15)

Alebo čo tak toto: „Bola Yahwehova vôľa, aby Mesiáš nebol zdokonalený až do chvíle, keď vydýchol svoj posledný dych“? Lebo sa Jemu [Yahwehovi], pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, patrilo, keď privádzal mnohých synov do slávy, zdokonaliť pôvodcu ich spasenia utrpením. Pretože On sám trpel, keď bol pokúšaný, je schopný pomôcť tým, ktorí sú pokúšaní. (Hebrejom 2:10, 18)

Bol pokúšaný; trpel; bol schopný zhrešiť; a nebol zdokonalený, kým nevytrval až do konca. Ak je tvoja náuka z prevládajúceho prúdu, budeš musieť dôkladne prehodnotiť, čo pre teba znamená viera v „Boha v tele“.

Ak Yahshua mohol ako človek pristupovať k svojej vševedúcnosti, všadeprítomnosti a všemohúcnosti, ako by potom mohol byť pre nás príkladom? Ak preňho nebolo možné zhrešiť, aké pôsobivé je potom to, že nezhrešil? Znova! Ak preňho bolo nemožné zhrešiť, akú veľkú vec teda znamená, že nezhrešil!

To, čo robí Jeho život najviac výnimočným, je, že odložil svoju „podobu Mocného“ a stal sa podobným človeku. A potom, ako človek, ktorý bol vo všetkom pokúšaný hrešiť, dosiahol dokonalosť tým, že opäť odložil svoje „ja“ a stal sa opäť podobným Mocnému. Nech je vo vás toto zmýšľanie, aké bolo aj v Mesiášovi Yahshua, ktorý, súc v podobe Mocného, nepovažoval za lúpež byť rovný Všemohúcemu, ale sám seba zriekol dobrého mena, prijal podobu služobníka a stal sa podobným ľuďom [vzdal sa svojej podoby Mocného]. A keď sa svojím zjavom ukázal ako človek, ponížil sa a stal sa poslušným až po smrť, a to smrť na kole. (Filipanom 2:5-8)

A tak prichádzame k pochopeniu, že Ten, ktorého nazývame Spasiteľom, nikdy nevyhlásil, že Jeho vlastná dobrota bude výzvou pre tých, ktorí Ho budú nasledovať. Prešiel každou skúškou a naučil sa poslušnosti až po smrť, no nikdy sa nechválil sám sebou. Vždy by to bola iba Otcova spravodlivosť v Ňom, a tú potom mohol odovzdať cez seba ďalším, ktorí by niesli svoj vlastný kôl mučenia (Lukáš 9:23). Nikdy nežiadal, aby bol oslávený, ale vždy tvrdil, že akákoľvek sláva v Ňom patrí Otcovi.

Toto má úplne všetko spoločné s tvojou cestou nasledovníka Mesiáša. Aj ty kráčaš v Otcovej dobrote; a vždy dávaj všetku slávu Jemu, aby ťa neodhalil ako toho nedobrého (áno, vieme, že to nie je slovo, ale rozumieš tomu), akým si.