Odsúdený na záhubu

Napokon to prináša tú najčistejšiu radosť, keď to úplne prepustíš. Prepustíš čo? Všetko, čo podopiera tvoje presvedčenie, že v tebe je čokoľvek dobré. A na tejto úzkej ceste, kde sa dostávaš tvárou v tvár pravde, narazíš na vytriezvujúcu skutočnosť. „Keby si bol ponechaný sám na seba, bol by si odsúdený na záhubu.“

Najplnšie ocenenie toho, čo ponúka spasenie (nepretržitý proces spasenia tvojej mysle), priamo súvisí s tvojím uznaním toho, od čoho si zachránený. „Takým človekom sa budem chváliť, ale sám sebou sa chváliť nebudem, iba svojimi slabosťami.“ (2. Korinťanom 12:5) Chváľ sa v Ňom, pretože slabosť je to najlepšie, čím sa môžeš chváliť. Najlepšie, s čím môžeš prísť ku stolu, je toto: „Beda mi!“ zvolal som. „Som stratený! Lebo som človek nečistých perí a bývam medzi ľudom nečistých perí, a moje oči videli Kráľa, Yahweha Všemohúceho.“ (Izaiáš 6:5)

A ak si pokorný, spomenieš si, aké hlboko zvrátené by bolo každé zákutie tvojho svedomia bez Yahwehovho Ducha. Akýkoľvek výstup z jamy, v ktorej si bol, je iba vďaka Jeho milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru — a to nie je z vás, je to dar Yahweha. (Efezanom 2:8)

Koľkí z vás boli vykúpení z hrobu Jeho milosťou len na to, aby začali veriť absurdnej myšlienke, že ste sa vďaka tomu nejako stali „dobrými“. Ste takí pochabí? Keď ste začali Duchom, chcete teraz dôjsť k cieľu telom? Zažili ste toľko naozaj nadarmo — ak to bolo naozaj nadarmo? (Galaťanom 3:3-4) Stali ste sa odsudzujúcimi, povýšenými, samospravodlivými, sebaistí namiesto trúchliacich, zúfalých, pokorných a triezvych?

Priblížte sa k Všemohúcemu a On sa priblíži k vám. Umyte si ruky, hriešnici, a očistite svoje srdcia, vy dvojtvárni. (Jakub 4:8) Možno by si bol taký smelý, že by si sa spýtal Yahweha: „Aký som zlý bez Teba?“

Keď dostaneš zjavenie o obrovskosti zla v túžbe tvojho osobného „ja“, aj ty budeš vydesený z alternatívy, že by si bol ponechaný sám na seba. Myseľ toho, kto to vie, je vždy trúchliaca, zúfalá, pokorná a triezva.

A keď už nosíme Jeho znak, vyznávame, že bázeň pred naším osudom bez Neho udrží naše oči upreté na Yahshua, pôvodcu a dokonávateľa našej viery (Hebrejom 12:2). „Viem, že čokoľvek Yahweh robí, bude to naveky; nič sa k tomu nedá pridať ani z toho ubrať. Yahweh koná, a ľudia sa Ho budú báť. To, čo bolo, teraz je; a to, čo má byť, už bolo, a Yahweh žiada účet z minulosti.“ (Kazateľ 3:14-15)