Do posledného halier

„Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom.“ (Matúš 6:12) Dlh je to, čo jedna osoba dlží druhej, či už peniaze, tovar, alebo služby; je to niečo, čo je človek povinný zaplatiť druhému, alebo vykonať v jeho prospech; je to „vec“ dlžná, záväzok alebo povinnosť. Na najhlbšej úrovni je však dlh povinnosťou spravodlivého života dlžnou Yahwehovi.

Keď zaostávaš za spravodlivým životom, staneš sa dlžníkom Všemohúceho. Môžeš byť horlivý pre Yahweha, a napriek tomu nerozumieť spravodlivosti, ktorú vyžaduje. Môžeš prejaviť neznalosť Jeho spravodlivosti snahou ustanoviť svoju vlastnú spravodlivosť namiesto podriadenia sa jedinej pravej spravodlivosti. Mesiáš v tebe je jedinou spravodlivosťou pre každého, kto verí (Rimanom 10:2-4). Toto je biblický vzor „najprv vnútri, potom navonok“. Čokoľvek menej než spravodlivé myslenie splnomocnené Mesiášom v tebe je miestom, kde začína všetok dlh.

Dlh má dve tváre: zaťaženie a zanedbanie. Každá z nich nám dáva jemný náhľad do metafyzického rozmeru toho, čo Yahweh skutočne zamýšľal, aby sme pochopili o tom, čo bolo prehrešené, aj o tom, čo bolo odpustené. Obe začínajú ako myšlienkové omyly a vedú k mysleniu nedostatku, čo samozrejme končí fyzickou chudobou.

Zaťaženie je bremeno alebo záväzok, často opisovaný ako priestupok. Je to ťažké bremeno, ktoré nesieš pod ťarchou vlastnej spravodlivosti. Zanedbanie je povinnosť porušená nedbalosťou alebo bezstarostnosťou. Je to plod mysle, ktorá má úplné pohŕdanie pravdami a prikázaniami Yahweha.

Hoci cena „minulých“ dlhov (myšlienkové pochybenia a ich fyzické dôsledky) je zaplatená preliatou krvou Yahshua Mesiáša (vykúpenie), neznamená to, že obnova (mentálna a fyzická) nie je nevyhnutným procesom (posvätenie). Navyše, akékoľvek pretrvávajúce zaťaženie a zanedbanie po vyznaní viery a obnove veľa hovorí tvojmu Vykupiteľovi. Prečo? Pretože prijatie Jeho odpustenia zahŕňa aj súhlas byť zodpovedný voči Jeho normám.

Iba ak si nemyslíš, že ti tvoj vykúpený stav dáva akúsi „kartu na uniknutie z väzenia zadarmo, milosťou“. Ak zvykneš zľahčovať závažnosť svojho rozhodnutia hrešiť, „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť (Rimanom 5:20)“, presne to robíš. Ignoruješ Jeho prikázania a trest za ich prestúpenie. Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa milosť rozhojnila? Vonkoncom nie! My, ktorí sme zomreli hriechu, ako by sme mali v ňom ešte žiť? (Rimanom 6:1-2)

Začína sa to uznaním osobnej zodpovednosti za zaťaženie a zanedbanie noriem Yahweha. Iba blázon sa pozerá na mučenícky kôl Mesiáša a usudzuje, že pokračovanie v hriechu nemá žiadny dôsledok. Kto odmietol Moshemov zákon, zomrel bez milosrdenstva na svedectvo dvoch alebo troch svedkov. O čo prísnejší trest si myslíš, že si zaslúži ten, kto pošliapal Syna Mocného, kto pokladal za nesvätú preliatu krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a kto urazil Ducha milosti? (Hebrejom 10:28-29)

Jeho smrť vyrovnala tvoje dlhy, a kvôli Jeho smrti musí byť vyrovnaný každý dlh. Kráčaj opatrne, milovaný; ako môžeš ty, ktorý si zomrel hriechu, v ňom ešte žiť?