Kráľova pečať

„Kráľ si zložil svoj pečatný prsteň, ktorý si vzal späť od Hamana [prenesenie moci od bezbožného na spravodlivého], a odovzdal ho Mordochajovi. A Ester ustanovila ho nad Hamanovým majetkom.“ (Ester 8:2)

Pečatný prsteň: malá pečať, zvlášť osadená v prsteni, používaná namiesto podpisu alebo spolu s ním na overenie oficiálneho dokumentu alebo dekrétu. Na overenie, alebo inými slovami, na potvrdenie, zaručenie, doloženie a schválenie, že ten, kto overuje, má na to právomoc. Iba moc a autorita kráľa dokáže premeniť prsteň na pečatný prsteň.

Tu v Ester je hebrejské slovo tabbaath (tab-bah'-at), jednoduché slovo pre prsteň, nie chotam (cho-tam), čo je vlastne slovo pre pečať alebo pečatný prsteň. To, čo premieňa tabbaath, obyčajný prsteň, na chotam, kráľovskú pečať, nie je podstata prsteňa, ale autorita kráľa!

Keď Ester vzala z majetku (moci, vlády a bohatstva) Hamana a dala ho Mordochajovi, konala pod prenesením moci od kráľa. Vidíme to tak jasne dokázané v Yahwehovom pomazaní Moshema, aby oslobodil svoj ľud. Israylovci urobili, ako im Mosheh nariadil, a žiadali od Egypťanov strieborné a zlaté predmety a odevy. Yahweh spôsobil, že Egypťania boli k ľudu naklonení, a dali im, o čo žiadali; tak vyplienili Egypťanov. (Exodus 12:35-36)

Nebola to Moshemova autorita, ale Yahwehova autorita prejavená skrze Moshema. Aj ty si bol vyvolený ako nádoba, skrze ktorú sa má prejaviť Jeho moc a autorita. Yahshua povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi.“ (Matúš 28:18) Dal im [učeníkom] moc a autoritu vyháňať všetkých protivníkov a uzdravovať choroby, a poslal ich hlásať Kráľovstvo Všemohúceho a uzdravovať chorých. (Lukáš 9:1-2) Dal ti „autoritu šliapať po hadoch a škorpiónoch a premáhať všetku moc nepriateľa [telesných myšlienok]; nič ti neuškodí.“ (Lukáš 10:19)

Pečatná značka sa často robí vtlačením kráľovej pečate do horúceho vosku. Život vyvoleného je presne taký istý. Pečať Yahshua ťa značí ohňom a vodou s okamžitou autoritou. Kto nesie Jeho znamenie, je zapečatený a overený. Duch Yahweha na teba položil pečať; zapečaťuje ťa až po tvoj konečný cieľ. „Nezarmucujte Ducha [Ruach], ktorým ste boli zapečatení na deň vykúpenia.“ (Efezanom 4:30)

Kľúčová je tu myšlienka vykúpenia. Je to hebrejské slovo [geulá: rozlíšenie a vyslobodenie vyvolených detí vykúpených Yahwehom.] Nosíš túto pečať oslobodenia vo svojom živote. Kráčaš s autoritou Najvyššieho na sebe a Jeho Moc je ti dostupná. Moc sa prejaví iba vtedy, keď Ten, kto ťa zapečatil, dostane prednosť pred tým, kto bol zapečatený.

Príliš často „ideme“ namiesto toho, aby sme boli „vyslaní“, dúfajúc, že Jeho pomazanie nás bude naháňať. Uvažujeme: „Veď koniec koncov, som Jeho dieťa.“ Bohužiaľ, toto „ísť“ je postoj márnotratníkov.

Nakoľko pečať hovorí, že sme vyslaní, ponúka a oznamuje niečo oveľa väčšie. Hovorí: „Som Jeho, aby som bol použitý Jeho spôsobom a pre Jeho slávu.“

Toto podnecuje veľký spor v mysli, ktorá verí, že stále má na výber. Myseľ, ktorá odporuje Jeho vôli, je najväčšou prekážkou človeka. Dôveruje uisteniu o vykúpení, pričom si zachováva nesprávne predstavy o spasení. Hoci ste Ho nevideli, milujete Ho; a hoci Ho teraz nevidíte, veríte v Neho a ste naplnení nevýslovnou a slávnou radosťou, lebo dosahujete výsledok svojej viery, spasenie [spasenie po hebrejsky ješuá: blaho, prosperita, vyslobodenie, zachovanie, bezpečie; áno, toto je meno Mesiáša] svojich duší [po hebrejsky nefeš: dych a životaschopnosť vašej mysle a vôle, ovplyvňujúc vaše city]. (1. Petrov 1:8-9)

Tvoje vyslobodenie bolo spôsobené zaplatením výkupného (vykúpenie) a je isté; čo ešte zostáva, je cieľ tvojej viery, blaho, prosperita, vyslobodenie, zachovanie a bezpečie (spasenie) tvojej mysle, vôle a citov (tvojej duše)! Áno, milovaný, tvoja večnosť je istá; súčasné blaho tvojej mysle je to, o čom sa vedie otázka.