Nevyslovené veci (Štyri)

Individuálna múdrosť (postreh, zjavenie) osobne pre teba: Vonku na otvorenom priestranstve múdrosť volá nahlas, dvíha svoj hlas na verejnom priestranstve; na vrchole hradieb kričí, pri mestskej bráne prednáša svoju reč: „Ako dlho budete, prostoduchí, milovať svoje prostoduché cesty? Ako dlho sa budú posmievači kochať posmechom a hlupáci nenávidieť poznanie? Kajajte sa pri Mojom pokarhaní! Potom vylejem svoje myšlienky [myseľ Mesiáša] na vás, dám vám poznať svoje učenie.“ (Príslovia 1:20-23)

Tu je ďalší krok vo vzore prijímania zjavenia tvojho povolania. Musíš prijať a uplatniť múdrosť. Múdrosť sa učí, zarába a rozoznáva.

Múdrosť sa učí zo samotného slova. „Zadováž si múdrosť, zadováž si porozumenie; nezabudni na Moje slová a neodkloň sa od nich.“ (Príslovia 4:5) Uplatňuj slovo od Genezis po Zjavenie priamo na všetky okolnosti. Neustále hľadaj myseľ a cesty samotného Stvoriteľa.

Múdrosť sa zarába poslušným životným štýlom. „Preto si dávajte veľký pozor, ako žijete — nie ako nemúdri, ale ako múdri, využívajúc každú príležitosť, lebo dni sú zlé.“ (Efezanom 5:15-16) Šalamún prejavil svoju lásku k Yahwehovi tým, že chodil podľa poučení, ktoré mu dal jeho otec Dávid (1. kráľov 3:3). Poslušnosť v prirodzenom vedie k nadprirodzenému. Poslušnosť, najprv vo veciach základných, otvára dvere k závažnejším veciam Jeho zámeru, a potom k vnútornému poznaniu Jeho plánu pre tvoj život. Toto vnútorné poznanie sa stáva kompasom pre všetko, o čo sa môžeš pokúsiť.

Pozri na krásu tohto vzoru v 1. Korinťanom 2: 1. Najprv základné veci: „A tak to bolo aj so mnou, bratia a sestry. Keď som prišiel k vám, neprišiel som s výrečnosťou alebo ľudskou múdrosťou, keď som vám ohlasoval svedectvo o Mocnom. Lebo som sa rozhodol nevedieť medzi vami o ničom, iba o Yahshua Mesiášovi a o Ňom ukolovanom. Prišiel som k vám v slabosti, s veľkou bázňou a chvením. Moje posolstvo a moje kázanie neboli s múdrymi a presvedčivými slovami, ale s prejavom moci Ducha, aby vaša viera NESPOČÍVALA NA ĽUDSKEJ MÚDROSTI, ale na moci Všemohúceho.“ (1. Korinťanom 2:1-5) 2. Potom závažnejšie veci: „Hovoríme však múdrosť medzi dospelými, ale nie múdrosť tohto veku ani vládcov tohto veku, ktorí sa rušia. Ale hlásame múdrosť Mocného, tajomstvo, ktoré bolo skryté a ktoré Všemohúci predurčil pre našu slávu ešte pred vekmi. Nikto z vládcov tohto veku ju nepoznal, lebo keby ju poznali, neukolovali by Vládcu slávy. Ale ako je napísané: ‚Čo oko nevidelo a ucho nepočulo, a čo ľudskej mysli neprišlo na um, to pripravil Všemohúci tým, ktorí HO MILUJÚ‘ [Ak Ma milujete, zachovajte Moje prikázania. — Ján 14:15] — to sú veci, ktoré nám Všemohúci zjavil skrze svojho Ducha. Duch skúma všetko, aj hlbiny Mocného.“ (1. Korinťanom 2:6-10) 3. A napokon vnútorné poznanie: „Lebo kto pozná myšlienky človeka, ak nie jeho vlastný duch, ktorý je v ňom? Podobne ani myšlienky Mocného nepozná nikto, iba Duch Mocného. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je od Všemohúceho, aby sme POCHOPILI, ČO NÁM VŠEMOHÚCI DAROVAL. To aj hovoríme, nie slovami naučenými ľudskou múdrosťou, ale slovami naučenými Duchom, vysvetľujúc duchovné skutočnosti slovami naučenými od Ducha. Človek bez Ducha neprijíma veci, ktoré sú od Ducha Všemohúceho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich pochopiť, lebo sa dajú posúdiť iba duchovne. Ale duchovný človek posudzuje všetko, sám však nie je posudzovaný nikým, lebo ‚kto poznal myseľ Yahweha, aby Ho poúčal?‘ ALE MY MÁME MYSEĽ MESIÁŠA!“ (1. Korinťanom 2:11-16)

Počiatok múdrosti je toto: Zadováž si múdrosť. Hoci by ťa to malo stáť všetko, čo máš, zadováž si porozumenie. (Príslovia 4:7) Uč sa slovo Najvyššieho; odmietni ľudskú múdrosť; miluj Yahweha a poslúchaj Jeho prikázania, pochop, čo ti Všemohúci zadarmo daroval; a obleč si myseľ Mesiáša. Potom budeš vedieť rozoznať hlas svojho Stvoriteľa.

Múdrosť sa rozoznáva pre konkrétne časy a dôvody. „Daj teda svojmu služobníkovi [Šalamúnovi] rozlišujúce srdce, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrom a zlom. Lebo kto by inak dokázal spravovať tento tvoj veľký ľud?“ (1. kráľov 3:9) Múdrosť je jedinečná pre každú osobu a každú situáciu; a pochopenie jej pohnútok je ďalšou kľúčovou zásadou. „Všetci kráľovia zeme hľadali audienciu u Šalamúna, aby počuli múdrosť, ktorú mu Všemohúci vložil do srdca (mysle).“ (2. kroník 9:23) Prečítaj si o Šalamúnovom múdrom rozoznávaní, keď prikáže rozťať dieťa na dvoje v 1. kráľov 3:16-28. Aj tebe je daná taká múdrosť za všetkých okolností, ak si ochotný sa učiť, zarábať a rozoznávať.

Múdrosť odopiera všetku osobnú túžbu a uprednostňuje väčšie dobro druhého. Múdrosť umiera na kole, hoci je úplne nevinná, a odpúšťa tým, ktorí ju vraždia. Volanie srdca múdrosti je tak dobre ozvenené slovami Alfreda, lorda Tennysona v básni Útok ľahkej brigády, z 25. októbra 1854:

Nie je ich vecou odpovedať,
Nie je ich vecou pýtať sa prečo,
Ich vecou je iba konať a zomrieť,
Do údolia smrti
Cválalo šesťsto.