Môj plač

Keď to Yahshua počul, povedal: „Táto choroba nekončí smrťou. Nie, je na slávu Mocného, aby ňou bol oslávený Syn Mocného.“ (Ján 11:4) „Náš priateľ Lazár zaspal, ale idem ho zobudiť.“ (Ján 11:11) A tak im povedal otvorene: „Lazár zomrel, a kvôli vám sa teším, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme k nemu.“ (Ján 11:14-15) Yahshua jej povedal: „Tvoj brat vstane.“ (Ján 11:23)

Keď Yahshua videl ju plakať a aj Židov, ktorí prišli s ňou, tiež plakať, hlboko sa v duchu zachvel a znepokojil sa. „Kam ste ho položili?“ spýtal sa. „Poď a pozri sa, Majstre,“ odpovedali. Yahshua zaplakal. Nato Židia povedali: „Pozrite, ako ho miloval!“ (Ján 11:33-36)

Prečo si myslíš, že som sa hlboko v duchu zachvel a znepokojil? Vzbudzujú moje slová dojem, že som pochyboval o tom, že Lazár vstane? Vôbec nie! Tak prečo som plakal? Prečo som bol znepokojený? Prečo som sa hlboko zachvel? Bolo to kvôli vašej nedostatočnej viere! Prečo musí trvať vzkriesenie mŕtveho, rozdelenie mora, uzdravenie chromých a toľko ďalšieho, aby ste uverili? Prečo musí vždy prísť zázrak? Nestačí vám váš večný údel, aj keby to bolo všetko, čo som pre vás mal?

Vaša viera je dar, a predsa si stále volíte pochybovať. Prečo plačem? Plačem nad vašou pochybujúcou mysľou. Plačem nad vašou zaťatosťou. Plačem za vás, nie s vami!

Keď odvalili kameň, pozdvihol som zrak a povedal som: „Otče, ďakujem Ti, že si Ma vypočul. Vedel som, že Ma vždy počuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí tu stoja, aby uverili, že si Ma poslal.“ (Ján 11:41-42) Dnes si tým, kto „tu stojí“, ty, a ja stále plačem!

Vtedy som povedal: „Lazár, poď von!“ (v. 43) „Zvite mu obväzy a nechajte ho ísť.“ (v. 44) Dnes hovorím tebe: „Vyjdi von a zlož si obväzy, ktoré zväzujú tvoju myseľ. Ver môjmu Otcovi. Ver, že Ma poslal. Utri Moje slzy.“