Brána nádeje

Preto, hľa, Ja ju vylákam [nevestu Môjho Syna], zavediem ju na púšť a dám jej porozumenie [prehovorím jej útechu]: A dám jej odtiaľ jej vinice a údolie Achor [nepokojnú myseľ] ako bránu nádeje. Tam bude spievať, ako v dňoch svojej mladosti, ako v dňoch, keď vyšla z egyptskej zeme [telesná materiálnosť]. (Ozeáš 2:14-15)

Toto je nemenný a vždy náročný vzorec pre padlú myseľ, aby ho pochopila. Ale je to práve to, čo vedie k zdokonalenej mysli. Údolie je miestom, kde vzniká nádej a odhaľuje sa poslanie. A ty sa musíš vedome rozhodnúť buď sa prispôsobiť tomuto najsvätejšiemu vzorcu, alebo naďalej vzdorovať.

Vzbura sa vždy prejavuje predvídateľnými znakmi: hnev, odpor, smútok, pochybnosť, strach, horkosť, zúrivosť, žiarlivosť, odsudzovanie, pýcha atď. Každý z nich je znakom tvojho popierania tohto vzorca: „Brána nádeje je v údolí (na púšti).“

Yahweh uznal za vhodné ukázať vo tvojom živote svoju nadprirodzenú ruku, veľkolepý dar sám osebe. A za miesto tohto zjavenia si vyvolil púšť. Ale keďže údolie je určeným miestom zjavenia, popretie tohto vzorca vedie k popretiu zjavenia.

Hlas volajúceho: „Na púšti pripravte cestu pre Yahweho; vyrovnajte na pustatine chodník pre nášho Mocného.“ (Izaiáš 40:3)

Zaujímavé je, že vždy, keď to Ján cituje: Matúš 3:3; Marek 1:3; Lukáš 3:4; a Ján 1:23, prekladatelia píšu: „Hlas volajúceho na púšti: pripravte cestu…,“ zatiaľ čo Izaiáš v skutočnosti hovorí: „Hlas volajúceho: na púšti pripravte cestu….“ Vidíš ten jemný rozdiel? Je to len zle umiestnená čiarka, a predsa to mení všetko! Nie „hlas“ je na púšti; je to „cesta“, ktorá je na púšti! Pamätaj si to, milovaný! Robí to veľký rozdiel a nezmení sa to!

A keď sa to snažíš pochopiť, ako výsledok tvojej poslušnosti sa deje niečo úžasné. Yahweh ťa obdaruje nadprirodzeným pokojom, ktorý ťa splnomocní naozaj sa radovať na púšti; je to schopnosť dobre znášať utrpenie!

Zamysli sa nad tým. Púšť nie je trestom, ako je často predstavovaná. V skutočnosti je to miesto slobody; Israylovia boli oslobodení z otroctva. Je to miesto výcviku v úcte; Yahweh dal svojmu ľudu návod na život. A je to miesto nadprirodzeného zaopatrenia; kdeže inde môžeš dostať vodu zo skál, mannu z neba a obuv, ktorá sa neopotrebuje, atď.?

No hneď ako dostaneš dovolenie odísť slobodný z „Egypta“ (telesného ega), je až príliš predvídateľné, že sa budeš chcieť vrátiť, pretože žiadostivosti tela sú hlboko zakorenené v tvojom podvedomí. Spomíname si na ryby, ktoré sme v Egypte jedávali zadarmo, na uhorky, melóny, pór, cibuľu a cesnak; ale teraz je celá naša bytosť vyprahnutá; niet nič iné, len táto manna pred našimi očami!“ (Numeri 11:5-6) Práve toto ťa privádza k obave zo skúsenosti údolia a k túžbe „vrátiť sa do otroctva“. Ako sa pes vracia k svojmu vlastnému vývratku, tak hlupák opakuje svoju bláznovstvo. (Príslovia 26:11)

Tieto telesné túžby možno prekonať tým, že necháš Ducha v sebe (prítomnosť Syna) ovládnuť tvoje osobné rozhodnutia namiesto snahy uspokojiť svoje zmyslové túžby. Lebo tí, čo žijú podľa tela, myslia na veci tela, ale tí, čo žijú podľa Ducha, na veci Ducha. Ale vy nie ste v tele, ale v Duchu, ak vo vás naozaj prebýva Duch Mocného. (Rimanom 8:5, 9) Pochopenie tohto vzácneho vzorca ťa pripravuje na prijatie mysle Mesiáša, ktorá ti bola prisľúbená; buď dokonalý!

„Takže chceš povedať, že keď konečne pochopím, že utrpenie je jedinou cestou k dokonalosti, tou úzkou cestou k dokonalosti, potom mi Yahweh naozaj dá radosť uprostred utrpenia, takže sa to mojej mysli už nebude javiť ako utrpenie?“

Slová nášho Mesiáša to najlepšie vysvetlia. Keď Mu trhali telo a zatĺkali klince cez Jeho končatiny; keď visel, dusiac sa a v agónii, na strome; a keď v jedinom okamihu niesol všetky minulé i budúce hriechy ľudstva, povedal: „Otče, odpusť im!“ Mal myseľ plnú pokoja a lásky uprostred toho najúžasnejšieho prejavu utrpenia, aký svet kedy videl alebo uvidí.

Dobre znášaj utrpenie, milovaný. Dobre znášaj utrpenie.