Svetská múdrosť

Počul si to povedané rôznymi spôsobmi: „Toto predovšetkým: buď verný sám sebe.“ A čo sa myslí touto svetskou múdrosťou? Má sa tým rozumieť, že ak sa niečo „cíti“ správne, tak je to správne? A čo robí niečo správnym, alebo nesprávnym? Je to vec „samého seba“? Alebo to tak určuje Všemohúci?

Tieto slová múdrosti pochádzajú od Polonia z Hamleta, 1. dejstva, 3. scény. A Polonius je, samozrejme, len fiktívny hlas Shakespeara, človeka. Tu je niekoľko ďalších „slov múdrosti“ z tej istej scény. Ak sú múdre, čo ich robí takými?

· Nedávaj svojim myšlienkam jazyk…
· Ale neotupuj svoju dlaň zábavou…
· Daj svoje ucho každému, ale svoj hlas málokomu…
· Vypočuj úsudok každého, ale zdrž si svoj vlastný…
· Lebo odev často zjavuje človeka…
· Nebuď ani požičiavajúcim, ani vypožičiavajúcim…
· Lebo pôžička často stráca aj seba, aj priateľa…

Teraz zvážme, že Yahweh vyhlásil, že nevykúpené srdce (stred intelektu) človeka je „úlisné a klamlivé nad všetko“. (Jeremiáš 17:9) Potom zváž, že práve tá vec, ktorá sa stavia proti poslušnosti Yahwehovým prikázaniam, je „buď verný sám sebe“. Môžeš dôverovať sebe samému, Shakespearovi, alebo akémukoľvek človeku? Alebo by si na tom bol lepšie, keby si vedel, čo hovorí Majster? „Ak Ma milujete, zachovávajte Moje prikázania.“ (Ján 14:15) Moje prikázania! Prekliaty je muž, ktorý dôveruje človeku; požehnaný je muž, ktorý dôveruje Yahwehovi. (Jeremiáš 17:5, 7)

Ako sa pri tomto „cítiš“? Je to čierne a biele, však? Dôveruj Yahwehovi a zachovávaj Jeho prikázania. Toto nie sú skutky založené na pocitoch alebo ľudskej múdrosti, ale skôr na nemennej pravde.

„Buď verný sám sebe?“ Možno by si mal zvážiť nahlas vysloviť nasledovné, vyhlásenie, ktoré ťa navždy uchráni pred dôverou vo „vlastné ja“: „Vlastné ja, musím ti povedať, že ti nemôžem dôverovať. Môj Všemohúci Otec mi vo svojom Slove často povedal, že sa zaujímaš len o svoju vlastnú osobnú túžbu (vôľu). A že sa nikdy neprispôsobíš Svätému štandardu, ‚pretože telesná myseľ je nepriateľstvom voči Všemohúcemu; lebo sa nepodriaďuje zákonu Všemohúceho, ani sa naozaj nemôže podriadiť.‘ (Rimanom 8:7) Vlastné ja, musíš sa zmenšovať, aby sa vo mne mohol zväčšovať Duch Yahweha, skrze život Jeho Syna (Ján 3:30). Zbohom, vlastné ja; už tu nie si vítané!“

Nemysli si, milovaný, že je to hlúpe. Takto vyzerá urobiť veľmi mocný krok smerom k Svetlu a zanechať za sebou všetko, čo by ti svet mohol ponúknuť.

A tu je posledná myšlienka na zváženie; akékoľvek „slová múdrosti“ od Polonia, ktoré sú pravdivé, sú pravdivé len preto, lebo predstavujú Yahwehovo Slovo. Človek oddelený od Všemohúceho nemá pre ľudstvo žiadnu múdrosť na ponuku. „Prekliaty je...! Požehnaný je...!“ Je to také jednoduché!