Obzretie sa späť

Ako ideme, rastieme, a ustanovujeme cestu. -Michael David Beiter, Jr.

Príde čas, keď si uvedomíš, že hrana, na ktorej si kedysi stál, ten prah, kde sa spojila tvoja úplná zúfalosť s Yahwehovou útechou, bola len „jednou hranou“, lebo prišla nová hrana. Prekonal si tú úzkosť, veriac, že už nikdy nemôže byť taká ťažká. Ale potom, tu bola znova, nová hrana s novými okolnosťami a tá stará bolesť. Myslel si si, že si vyrástol, dozrel a získal hlbší duchovný vhľad. Ale v okamihu si bol znova ochromený.

Vďakabohu, v tom okamihu spoznávaš vzory; naozaj sú to všetko, čo máš. Uvedomíš si potrebu zostať ticho, kým sa kolíšeš na tejto novej hrane. Zápasíš so spomienkami na ľútosti, ktoré si mal z posledného bodu zlomu; „Nechcem si to znova myslieť; viem, čo to hovorí o mne Tebe, Otče.“ Rozhoduješ sa neurobiť žiadne unáhlené kroky, žiadne emocionálne chyby. Nemôžeš si dovoliť pokĺznuť. „Nedovoľ mi padnúť, Otče,“ opakuješ si často vo svojom mlčaní.

Rozjímaš nad svojimi minulými víťazstvami, spomínaš si, aký silný si sa cítil po tom, ako si prekonal. Nejako si očakával, že sila, ktorú si získal, bude trvalejšia, nie len nový šíp v tvojom tulci, ale nový luk. Ale táto nová kríza akoby zmarila osvietenie získané z minulých víťazstiev. Pochybuješ, či si sa vôbec niečo naučil. Vstupujú pochybnosti; „Som blázon? Je táto viera, ktorú vyznávam, vôbec skutočná? Si skutočný, Otče; si tu?“ Za tieto myšlienky sa hanbíš, ale ak sa s nimi nevysporiadaš, ten starý priateľ smútok sa čoskoro vráti.

Prečo je takéto zamyslenie čo len vzdialene možné po tom, čo už toľkí iní vyjadrili moc, ktorú máme na prekonanie? Odpoveď je hlboko jednoduchá, Jeho Svätosť, samozrejme. Svätosť, ktorú dosiahneme z tejto novej „smrti“, je oveľa viac než to, čo sme získali z poslednej hrany, na ktorej sme stáli. A každá nová hrana je čerstvým kameňom pripomienky na ceste k Nemu, pripomienkou Jeho zasľúbení a Jeho vernosti (Jozua 4).

„Chceš povedať, že aj keď si myslím, že som sa naučil byť ‚neurazitelný‘ a čistý mysľou, Tvoje vysoké povolanie je ešte čistejšie? A nielen to, ale že každá hrana vo mne vytvára niečo krásne nové, aj keď mi to dáva pocit, že som teraz zlyhal v oblasti, ktorú som si predtým myslel, že som premohol? Aj keď mi to dáva pocit, že som zabudol všetko, čo som sa predtým naučil?“

Presne tak, milovaný. Smrť, smrť, a ešte jedna smrť je cesta k Jeho Svätosti. Stelesnenie sily: dokonáva sa v slabosti (2. Korinťanom 12:9).

Držali sme ťa na Svätom meradle. Vieme, že osvecujúce vzory, a to, čo v tebe vytvorili, sú inšpirujúce. Toto slovo malo ti pripomenúť, že keď dosiahneš miesto, kde môžeš už len kričať: „Nedokážem to!“, práve vtedy si na najbezpečnejšom, najistejšom, najslávnejšom a najpremenlivejšom mieste, aké je možné; si v Yahwehovej Dlani — v čistej podstate Jeho Svätosti.

Zvládneš to. On je všetkým, čím tvrdí, že je. Zachováš v dokonalom pokoji toho, koho myseľ je upretá na Teba, lebo Ti dôveruje. (Izaiáš 26:3)