„Každý je hriešnik!“ Služba, alebo úder smrti?

Plemeno vreteníc! Ako môžete, súc zlí, hovoriť dobré veci? Lebo z hojnosti srdca hovoria ústa. (Matúš 12:34)

Každým výrokom sa odhaľuje zmýšľanie. To, čo je v tebe, z teba nakoniec „pretečie“. Čokoľvek sa varí v srdci, nakoniec vybuchne do vyslovených slov. Nedávno sme skúmali, že „dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré; a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé.“ (Lukáš 6:45) Tvoje vnútorné myšlienky alebo mentálne rozpoloženie sa vždy zrkadlia v tvojom verbálnom prejave. Áno, naozaj, tvoje slová odhaľujú úmysel tvojej mysle, lebo z hojnosti tvojho srdca hovoria tvoje ústa. Si vreteníc, alebo prinášaš dobré?

Ak veríš, že si nehodný odpustenia; že bremeno tvojho osobného hriechu je zdrvujúce; a že vykúpenie nie je možné; tebe hovorím: „Všetci zhrešili a nedosahujú slávu!“ (Rimanom 3:23) a „Kým si ešte bol hriešnikom, Mesiáš za teba zomrel.“ (Rimanom 5:8) Toto je duchovný liek, ktorý má utíšiť trpiacu, poníženú dušu. Pokora je dôvodom, prečo tieto slová naozaj preniknú do svedomia hriešnika. Pokorná duša vie, že potrebuje liek, a oceňuje, že skutočné pokánie prináša odpustenie. Jej srdce je zrelé priniesť dobré.

Ak však naďalej hrešíš a ospravedlňuješ svoje skutky výhovorkami a klamstvami ako „Každý je hriešnik!“, „Som pokrytý krvou!“ a „Nikto nie je dokonalý!“, hriech sa nielenže krčí pri tvojich dverách (Genezis 4:7), ale prenikol do hlbokých zákutí tvojej vedomej i podvedomej mysle a prevzal nadvládu. Tvoj hriech doslova hovorí Mesiášovi: „Počúvaj, ak si zomrel za všetky moje hriechy, tak jednoducho pridaj tento na zoznam; je pokrytý!“ Toto je vskutku namyslená, neuctivá a hlučná myseľ. Lebo ak dobrovoľne hrešíme po tom, ako sme prijali poznanie pravdy, nezostáva už žiadna obeť za hriechy, ale isté strašné očakávanie súdu a ohnivé rozhorčenie, ktoré strávi protivníkov [egom poháňané myšlienky]. (Hebrejom 10:26-27)

Ktoré zmýšľanie v tebe prebýva? Ako ďaleko budeš tlačiť Yahwehovu milosť? „Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa oveľa viac rozhojnila milosť…?“ (Rimanom 5:20) Môžeš to tlačiť tak ďaleko, že by ti už nebolo dovolené vrátiť sa späť? Odpoveď je jednoduchá; odpoveď je biblická. „Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie! Ako by sme my, ktorí sme zomreli hriechu, mohli v ňom ešte žiť?“ (Rimanom 6:1-2)

Existuje len Svetlo a tma, milovaný. U Otca svetiel (dokonalé mentálne osvietenia) niet zmeny ani tieňa obratu. (Jakub 1:17) V Jeho Kráľovstve niet sivých (kompromisných) oblastí (myšlienkových rovín). Nakoniec, vo svojom večnom osude, si buď Svetlom, alebo tmou. Nič uprostred neexistuje.