Väčšie skutky

„Veru, veru, hovorím vám: Kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja robím, aj on bude robiť, a väčšie ako tieto bude robiť, pretože Ja idem k svojmu Otcovi.“ (Ján 14:12)

Ó, keby len poznali Abba. Keď sa posmievajú a smejú mojej pohrome, ich zuby sa zatínajú. Keby len mohli vnímať moc, ktorá sa uvoľňuje, keď šepkajú v temných kútoch. O skúšaných hovoria: „Strácajú vieru v Boha.“ Tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí, Otče. „Lebo keby boli poznali, neboli by narazili Majstra slávy na kôl.“ (1. Korinťanom 2:8)

Nemohli predvídať, že moja viera len zosilnie. Nechápu, že viera je dar. Keby dokázali pochopiť Stvoriteľa, ktorý „udelil každému mieru viery“ (Rimanom 12:3), neposmievali by sa tak, ako to robia. Tým, čo sa posmievajú, hovorím: „Bude ti dobre, keď ťa preskúma? Alebo sa Mu môžeš vysmievať, ako sa vysmieva človeku?“ (Jób 13:9)

Tak veľmi sa snažia zničiť moje svedectvo; sú jednomyseľní a odhodlaní. No radujem sa, Abba, že moja viera je Tvoja viera, Tvoja sila, a slúži Tvojmu zámeru. Aj keby si ma zabil, predsa Ti budem dôverovať. (Jób 13:15) A tak moja viera nikdy nemôže byť stratená a nikdy nemôže byť zmenšená. A aj keby bola malá ako horčičné zrnko, pohla by vrchmi a premenila kráľovstvá (Matúš 17:20).

Pre svoj ľud, Otče, osvieť, ako viera posilňuje. Urážky, obvinenia a pomstychtivé klamstvá sú Tvoje nástroje. Kiež by pochopili, že toto sú tie „skúšky“, o ktorých hovoríš, tie skúšky, ktoré majú priblížiť človeka k Tebe a zväčšiť jeho vieru.

Bratia moji, pokladajte to za samú radosť, keď upadáte do rozličných skúšok, vediac, že skúška vašej viery prináša trpezlivosť. Ale nech má trpezlivosť dokonalé dielo, aby ste boli dokonalí a úplní, nemajúc v ničom nedostatok. (Jakub 1:2-4)

Bolesť privádza Tvoj vyvolený ľud k Tvojim slovám a Tvoje slová rozmnožujú vieru. Ako je napísané: „Tak teda viera je z počutia a počutie je skrze slovo Mocného.“ (Rimanom 10:17) Tvoj vzor: skúška, väčšia viera; znova skúška, väčšia viera. Vzor, ktorý sám osebe odsudzuje pohana, no posilňuje vyvoleného.

Keby tvoji nepriatelia vedeli, že ich nenávisť premieňa obyčajných ľudí na synov Najvyššieho, neboli by narazili Majstra slávy na kôl. Zloba má svoj účel; je nadprirodzene umiestnená. Je dokonalá pre Tvoj plán. Ty si to tak spravil, mocný Otče. Práve tie veci, ktoré treba „prekonať“, sú tie, ktoré zväčšujú vieru a budujú Kráľovstvo vo vnútri.

Voči všetkým, čo sa pokúšajú uraziť (zvnútra i zvonka), platí: „Miluj a odpúšťaj!“ Vzor je jasný, tak dávaj pozor na seba. Ak tvoj brat zhreší proti tebe, pokarhaj ho; a ak činí pokánie, odpusť mu. A ak sedemkrát za deň zhreší proti tebe a sedemkrát za deň sa vráti k tebe a povie: „Činím pokánie,“ odpustíš mu? A apoštoli povedali Majstrovi: „Rozmnož nám vieru.“ (Lukáš 17:3-5)

Máme dokonalý príklad: „Otče, odpusť im. Nevedia, čo robia.“ (Lukáš 23:34) Spievame o Ňom každý týždeň; spievame Tvojmu milovanému Synovi. Aký dokonalý je Tvoj plán; aký tajomný a krásny.

Keby to niekedy zistili, žalobcovia, prestala by nenávisť? Keby vedeli, že si ich nenávisť sformoval do nástroja, ktorý vytvorí zdokonalených svätých, zmenili by sa?

Ó, kiež by sme sa premenili podľa Tvojich vzorov viery, Abba. Ako by vyzeralo celé telo Mesiáša, ktoré by sa pridŕžalo tohto Tvojho krásneho plánu? Čo by sme potom mohli robiť na zemi? Možno väčšie skutky!