Nite srdca

A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Všemohúci spojil, nech človek nerozlučuje. (Matúš 19:6)

Predstav si, dieťa Moje, keby som sa k tebe správal tak, ako sa vy dvaja správate k sebe navzájom. Kedysi si presvedčila mnoho duší, že som vás zvrchovane priviedol dohromady, že som ustanovil vaše spojenie. A teraz hľadáš kohokoľvek, kto by súhlasil s vaším rozdelením. Hovorím ti pravdu; hoci veríš, že tvoje úmysly sú pred Mnou ospravedlniteľné, Ja tvoje túžby neschvaľujem.

Keď zlyháš a sklameš Ma, keď nenapĺňaš to, čo od teba očakávam, mám sa azda od teba odvrátiť a odoprieť ti svoju lásku? Má azda aj Môj Syn odoprieť svoju náklonnosť? Neučil som ťa azda, že to bola zloba tvojho vlastného srdca, čo zabilo Môjho Syna? Nesprávaš sa azda ako ten zlý sluha, ktorý žiadal splatiť maličký dlh, hoci mu bolo odpustené obrovské zadlženie (Matúš 18:23-35)? Prestaň a rob pokánie!

Vyhlasujem, že nie si nevinná vo veciach, ktoré trápia tvoj vzťah. Moja láska je stravujúci oheň. Prenikne a zmäkčí aj to najbrutálnejšie a najchladnejšie kamenné srdce.

Preto nebudem tolerovať tvoje zneužívanie Mojich slov, keď hovoríš, že „miluješ“, kým tvoj úmysel je uspokojiť vlastné „ja“, aj keby to malo ublížiť tomu, s kým si bola spojená. Láska neškodí (1. Korinťanom 13:7)! Voláš po láske, o ktorej si myslíš, že si ju zaslúžiš, no zlyhávaš v tom, aby si milovala toho, kto si ju nezaslúži. Toto nie je láska; láska nikdy nezlyháva (1. Korinťanom 13:8)!

Choď na svoje tiché miesto a hovor so Mnou. Uznaj predo Mnou, že vieš, že ti hovorím iba pravdu, a potom počúvaj. Zranená je len tvoja pýcha. Nemôžem požehnať nedostatok pokory. Slzy pokánia sú to, po čom túžim; žiadam skutočné pokánie, zlomené a skrúšené srdce [stredisko rozumu, myseľ] (Žalm 51:17).

Poď, a naplním ťa svojou láskou, láskou, ktorú nemožno skryť ani odoprieť tomu, koho som ti dal. Práve v tejto výmene ti nezostane iná možnosť, než milovať toho, kto ťa teraz zraňuje, toho, koho som ti dal na celý život, kosť z tvojej kosti a telo z tvojho tela (Genezis 2:23-24).