Zachráň ma

Sedel som a rozjímal o zlobe tohto sveta a o nenávisti, akú môže mať jeden človek voči druhému. Pozoroval som utláčateľov; nemajú vo svojich srdciach žiadnu lásku ani súcit. Nestačilo im vidieť ľudí v bolesti; títo ľudia túžili ich bolesť ešte zväčšiť. Zranení a trpiaci boli ich korisťou; skutočne vyhľadávali chromých so zámerom ešte viac ich zmrzačiť. Ako je to možné? Odkiaľ pochádza táto zloba v srdci? Odkiaľ pochádza táto krutosť?

Rozhodol som sa s tým niečo urobiť. Hovoril som so svojím večným Otcom. Spytoval som sa Ho na túto cestu človeka, na túto cestu, ktorú si zdá sa človek zvolil. Odpovedal mi: „Srdce [stredisko rozumu] je klamlivé nad všetko a nevyliečiteľne zlé; kto ho môže poznať?“ (Jeremiáš 17:9)

Mnoho nocí som rozjímal o zlobe srdca človeka. Čítal som Žalmy Dávidove a dokázal som sa stotožniť so všetkým, čo cítil voči tým, ktorí utláčali ľudí. Často som sa modlil ako on: „Zachráň ma, ó Yahweh, pred zlosynmi, pred zákerným, nečestným a násilným človekom.“

Vtedy ku mne prehovoril Duch. „Robím presne to, v čo si dúfal. Zachraňujem ťa. Len si nevnímal, že ten, pred kým ťa zachraňujem, si ty sám. Prečo hľadíš na smietku v oku svojho brata, ale nevšímaš si brvno vo vlastnom oku? (Matúš 7:3) Keď ťa dokončím očistiť, potom sa môžeme pozrieť na tvojich utláčateľov.“

Čo ti môžem povedať o tomto druhu zjavenia? Z tohto miesta môže prúdiť len vyznanie a pokánie.

Zmiluj sa nado mnou, ó Mocný, podľa Svojej milosti; podľa množstva Svojich nežných zľutovaní
vytri moje priestupky.
Umy ma dôkladne od mojej neprávosti
a očisti ma od môjho hriechu. (Žalm 51:1-2)

Očisti ma; posväť ma; pomôž mi!