Kedy?

V chvíľach víťazstva prichádzajú piesne tak ľahko. Schopnosť radovať sa sa zdá byť taká prirodzená. Áno, je to preliatie srdca (hebraicky „stred rozumu“), čo ma privádza k spevu.

V časoch, keď sa zdá, že ma bolesť premáha, ako vlna, na ktorú sa nedokážem vyšvihnúť, piesne sa stávajú vynútenými. To sú chvíle, keď volám k Tebe, Abba. Očakávam „prechod na druhú stranu“. Nie je to práve to, čo sľubuješ? Mýlim sa, keď verím, že existuje miesto, kde by sa moje srdce nikdy neutopilo v smútku?

Hovoríš mi o večných veciach a ja sa snažím pochopiť. Myšlienka na manželku, ktorá kedysi bola moja, a na deti, ktoré sa teraz čudujú, čo sa stalo, bráni mojej schopnosti vidieť tú slávnu Zasľúbenú zem. Kým ja sedím vo väzení, oni rastú. Rastú beze mňa; ich telá naberajú nový tvar; ich slová sa stávajú rozumnejšími. Chýba mi toľko času, ktorý sa už nikdy nedá dohnať.

Vinu si dávam sám, lebo prijímam zodpovednosť za to, prečo dopadla výchovná palica. Ale zmenil som sa. Bude mi udelené Tvoje milosrdenstvo, tak ako toľkým iným v minulosti?

Tieto pocity sa miešajú so srdcom, ktoré chápe, že úplné odovzdanie sa Tebe je to, čomu musíme všetci čeliť. Táto skutočnosť sa nezmení; len ma privádza k tomu, aby som hovoril oveľa menej. Úplné odovzdanie vlastného života znamená, že to už nie je vlastný život: žiadne sťažovanie sa, žiadne ustupovanie, žiadne spochybňovanie. V skutočnosti si nariadil, aby to namiesto toho vyzeralo ako ticho.

Bol utláčaný a strádal,
a predsa neotvoril ústa;
bol vedený ako baránok na zabitie,
a ako ovca pred svojimi strihačmi mlčí,
tak ani On neotvoril ústa;
(Izaiáš 53:7)

Povolal si ma, aby som sa radoval, chválil a bol vďačný bez ohľadu na okolnosti. Verím, že Tvoja cesta je správna. Verím, že akékoľvek iné úsilie je márnosť.

Ako môže niekto túžiť po láske svojej pozemskej rodiny, a pritom si žiadať veci Jeho nebeského Ducha vloženého do neho? Moje srdce jednoducho nevie, ako prejsť na druhú stranu. Neviem, ako to vyzerá, v trvalom zmysle, odovzdať sa Tebe ÚPLNE, Abba.

Takže vo svojej slabosti, keď volám o Tvoju pomoc, cítim, že robím presne to, o čo ma žiadaš. Uvedomujem si, že je to cesta srdca. Povedal si: „dôveruj, vytrvaj, ver.“ Pomôž mojej neviere, Abba. Pomôž mi upokojiť neznáme vo vnútri, keď vyznávam, že to musím celé odovzdať Tebe.

Pomôž mi pamätať, že dnes je „vtedy“, pretože dnes je všetko, čo mám. Ide o vieru v Tvoju nesmiernu lásku ku mne. A dnes je Tvoja láska ku mne a k nim dokonale úplná. Neveriť tomuto je miesto, kde je moja radosť prenasledovaná. Pomôž mi poznať, aká hlboká je tá láska.

Nauč nás počítať naše dni, aby sme získali múdre srdce. (Žalm 90:12)