Cesta človeka II

Muž a jeho manželka vchádzajú do kostola. Po uctievaní pastor začína kázať. Manželka je plne zaujatá, zatiaľ čo manžel podrieme. Snaží sa zo všetkých síl zostať hore. Ona ho šťuchne, keď sa bohoslužba skončí. Vstanú a odídu.

Tento istý vzor pokračuje mnoho týždňov. Pastor si všíma sklon manžela a označí toho muža za niekoho, koho duchovné veci nezaujímajú. Čuduje sa, prečo ten muž vôbec chodí. Ostatní zo zboru si to tiež všimli a čudujú sa tomu istému.

Uplynulo niekoľko týždňov od poslednej návštevy muža a jeho manželky, keď sa objaví sama na bohoslužbe. Potom nájde pastora a spýta sa ho, či by s ním mohla hovoriť. Pastor ochotne súhlasí a rýchlo usúdi, že sa stretnutie bude týkať jej „nezaujatého“ manžela. Je pripravený slúžiť jej srdcu, ako je potrebné.

Na začiatku stretnutia pastor hovorí: „Dlho som ťa nevidel v kostole. Ako sa máš?“

Žena, so slzami stekajúcimi po tvári, hovorí: „Je to kvôli môjmu mužovi.“

„Áno, tušil som to,“ odpovedá pastor.

Pokračuje: „Vidíte. Má rakovinu. Umiera. Berie si lieky a spôsobujú mu veľkú únavu a ospalosť. Bolo mu trápne prichádzať a zaspávať, tak sme prestali chodiť. Nezostáva mu už veľa času a chcel, aby som vám niečo povedala. Povedal, že ho robilo tak šťastným, že mohol prísť a vidieť vás, počúvať vás kázať. Ste jeho obľúbený učiteľ. Poprosil ma, aby som vám poďakovala.“

Nikdy nesúď, milovaný. Nikdy si nemysli, že vieš, čo sa v niekom deje, len podľa vonkajšieho zdania vecí. Starostlivosť si vyžaduje čas, a ak si ochotný položiť si tú ťažkú otázku, zápasíš so starostlivosťou o druhých?

Uzdravenie prichádza z mysle, duchovne vykúpenej, ktorá dokáže priznať: „Naozaj sa nestarám o druhých ľudí toľko, koľko by som mal; pomôž mi, Yahshua. Daj mi srdce (myseľ), ktoré sa stará o druhých viac, než sa stará samo o seba.“

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. (Ján 15:13)