Volám za maličkých

Hlas povedal: „Volaj!“ A on povedal: „Čo mám volať?“ Všetci ľudia sú ako tráva a ich sláva je ako poľné kvety. Tráva vysychá a kvety opadávajú, lebo na ne dýcha dych Yahweha. Naozaj, ľud je ako tráva. Tráva vysychá a kvety opadávajú, ale slovo Mocného trvá naveky. (Izaiáš 40:6-8)

Tvoje slovo bude trvať naveky, Otče. Áno, povedal si mi: „Tí, čo dúfajú vo Mňa, obnovia si silu. Vzlietnu na krídlach ako orly; budú bežať a neustanú, budú kráčať a neomdlejú.“ (Izaiáš 40:31)

Počúvam Tvoj šepot, Abba; hovoríš: „Povediem slepých cestami, ktoré nepoznali, po neznámych chodníkoch; budem ich viesť a urobím drsné miesta hladkými. Toto sú veci, ktoré vykonám; neopustím ich.“ (Izaiáš 42:16) Moja duša sa drží týchto slov, týchto slov života, týchto slov vykúpenia.

Aj ja som otcom. Potrebujem Tvoje zmierenie, aby som sa mohol vrátiť k svojim maličkým. Ako potrebujem Teba ja, tak potrebujú oni mňa. Ako Ty učíš mňa potrebovať len Teba, tak aj ja budem učiť ich, že potrebujú len Teba. Toľko vecí musíš naučiť moju dušu. Toľko vecí musím naučiť ich duše.

Keď konečne prichádzam k Tebe naozaj úprimným spôsobom, spôsobom ako nikdy predtým, priveď ma späť k nim, aby som im ukázal, ako byť tiež úprimní pred Tebou. Viem, že Ty vieš, čo znamená byť Otcom, ktorý dáva jediný možný druh lásky, lásku, ktorá nikdy nezlyhá. Ako by maličkí spoznali, ako to vyzerá, ak by ich to nenaučil ich otec? Pretože Tvoja láska nikdy nezlyhá, viem, že mi dovolíš naučiť moje deti, ako to vyzerá. V tom odpočívam.