Nekonečné pokánie?

Viem, že život človeka nepatrí jemu samému; nie je v moci človeka riadiť svoje kroky. Napraviteľ ma, Yahweh, ale len s právom, nie vo svojom hneve, aby si ma neobrátil na nič. (Jeremiáš 10:23-24)

Ako ďaleko musím s tebou zájsť? Bol Jeremiáš napísaný predtým, než si sa narodil? Verím, že to bolo 2600 rokov predtým. Neodhalil ti tvoj brat Jeremiáš tajomstvo? Počúvaj znova; „Nie je v moci človeka riadiť svoje kroky.“ Vymyslel si to on sám? Je toto múdrosť človeka? Nie! Bolo mu to zjavené Mojím Duchom.

Hovorím ti pravdu, nemáš riadiť svoje vlastné kroky. Vodiť je Moje; poslúchať je tvoje. Prečo teda to nekonečné a opakované pokánie?

Dovoľ Mi opýtať sa ťa: Poslal som Svojho Syna, aby bol ukrižovaný tebou a za teba? A je Mojou túžbou, aby som Ja viedol a ty nasledoval? Ak si na obe otázky odpovedal áno, potom mám poslednú otázku. Nepokryl a neochránil som celú tvoju existenciu, od tvojich každodenných úkonov až po tvoje úplné vykúpenie (premenenú myseľ)?

Počúvaj Ma, dieťa Moje. Naozaj si želám pokánie; dokazuje Mi to, že vidíš svoj omyl. Pokánie je zdravým znakom toho, že Ma nasleduješ. Nechcem však neustále pokánie za vec, za ktorú si už úprimne oľutoval.

Keď Ma žiadaš, aby som ti odpustil, mysli na svojho Spasiteľa, Môjho Syna. Je to hotové! Odpustené! Kým si úprimný, je to zabudnuté. Prečo sa teda potom pridŕžaš viny? Prestaň s tým! Choď ďalej!

Zabudni na predošlé veci; nezaoberaj sa minulosťou. (Izaiáš 43:18) Konám niečo nové.

Napreduj, dieťa Moje, napreduj. Odpustil som ti, a „odpustil“ je minulý čas. Prijal som obeť Môjho Syna. Neznevažuj takú slávnu ponuku tým, že by si neveril, že si odpustený. Napreduj k vyššiemu povolaniu, dieťa Moje. Napreduj.