Toto viem

Kedy môžeš byť naozaj „slobodný“? Je to zložité, a predsa také jednoduché. Je to len otázka poznania „vlastného ja“. Sloboda môže prísť len z poznania, že ego existuje ako súčasť tvojej telesnej povahy, a že telesná povaha je celá neprávosťou.

Spoj toto poznanie so vštepením Ducha Yahweha do svedomia, a tým sa myšlienka slobody stáva poznaním, ale ešte nie naplnenou skutočnosťou. Pavol hovorí o „tele proti Duchu“ a odhaľuje, sčasti, odpoveď, ktorá sa tu rozvíja. Áno, odpoveď spočíva v tejto jednoduchej myšlienke: „Tí, čo žijú podľa tela, sa nemôžu páčiť Všemohúcemu. Ale vy nie ste v tele, ale v Duchu, ak vo vás naozaj prebýva Duch Mocného.“ (Rimanom 8:8-9)

Teraz si uvedomujem, že všetko, čo sa týka môjho „vlastného ja“ (telesnej povahy), musí ubúdať, aby som sa mohol stať všetkým, čo si On pre mňa želá. Ja musím ubúdať! (Ján 3:30) Toto je určite kľúčová súčasť vzoru slobody a musí premeniť každú myšlienku vo vnútri; ale nie je to celý vzor.

Ďalší krok prichádza z poslušnosti prvému kroku; z poznania, že „sám od seba nikdy nebudem dobrý, nikdy!“ Neustálym uznávaním tejto časti vzoru sa do vedomia rodí nová skutočnosť a bude znieť približne takto:

„Otče, som pripravený na premenu, na úplný prechod z telesného k duchovnému vo všetkých oblastiach môjho myslenia. Verím, že to, čo ma najprv oprávňuje, je prítomnosť Tvojho Ducha vo mne. A keď ma potom premeníš a oslobodíš, že trvalé uvedomovanie si toho vo mne vzbudí toto vyznanie: „Nikdy by som to nedokázal, ani by som si túto dobrotu a čistotu nikdy neželal bez Teba.““

Je to také — dokonalé!