Kto koho súdi?

Ó Moje deti, keby ste sa len súdili úprimne, tak ako to robil Shaul (Pavol), vaše spory by neexistovali.

Máločo mi záleží na tom, či ma súdite vy alebo akýkoľvek ľudský súd; veď ani ja sám seba nesúdim. Moje svedomie je čisté, ale to ma nerobí nevinným. Súdi ma Majster. (1. Korinťanom 4:3-4)

Vidíš, nehovoril, že sa nesúdi, ako to dokazujú jeho hneď nasledujúce slová: „Moje svedomie je čisté.“ Jednoducho vyhlasoval, že výsledok jeho vlastného posúdenia neponechal nič, čo by sa dalo súdiť. Volám ťa, aby si sa spravodlivo posúdila sama, inak ťa budem súdiť Ja aj druhí. „Lebo keby sme súdili sami seba, nebudeme súdení.“ (1. Korinťanom 11:31)

Ak sa stane potrebným, aby ťa súdili druhí, je to slabé dieťa, ktoré si mylne vykladá pokarhanie urobené z lásky. Nedal som vám azda dovolenie starať sa jeden o druhého?

Čo je mi do toho, aby som súdil tých mimo zboru? Nemáte azda súdiť tých, čo sú vnútri? Tých vonku bude súdiť Všemohúci. „Vylúčte toho zlého spomedzi seba.“ (1. Korinťanom 5:12-13)

Nedovolil som azda vylúčiť toho, kto sa nazýva bratom, a predsa odmieta pokarhanie a dobrú radu? Ak stále odmieta počúvať, povedz to zboru; a ak odmieta počúvať aj zbor, zaobchádzaj s ním ako s pohanom alebo výbercom daní. (Matúš 18:17) Taký človek má byť odstránený spred Môjho tela.

Predsa je dôležité rozlišovať medzi pokarhaním urobeným z lásky a telesným súdom. Pokarhanie, dieťa Moje, má byť vždy mienené z lásky a má prospieť nielen tomu, kto je pokarhaný, ale aj tomu, kto ho vynáša, ako aj celému zboru. Slúži na božskú nápravu a všetok Môj ľud ju potrebuje. Telesný súd zahŕňa odsúdenie, ktoré nikdy nepochádza odo Mňa ani Mnou nie je vnuknuté (Rimanom 8:1).

Mnohé z Mojich oviec majú sklon nazývať otvorené pokarhanie súdom. Je to obzvlášť bežné u toho, kto pokarhanie dostáva. Nenechám vás v tom prejsť. Múdry muž si berie pokarhania k srdcu a to prináša jeho duši život. Blázon sa posmieva náležitému pokarhaniu a nazýva ho súdom. (Prečítaj si celé Príslovia 13) Takúto pochabosť budem karhať.

A tiež, keď tvrdíš, že ťa niekto súdi, a on to neurobil ani nezamýšľal, je to hriech voči tebe samej. Prijmi pokarhanie, dieťa Moje; pokora je Moja cesta. Tak ťa budem dvíhať. Ucho, ktoré počúva životodarné pokarhanie, bude prebývať medzi múdrymi. (Príslovia 15:31)

A napokon, milovaná, pozor, lebo ak súdiš niekoho iného, nemáš pre to výhovorku. Keď súdiš druhého človeka, súdiš sám seba [tvrdíš, že si už rozhodla, že tvoje svedomie je čisté — 1. Korinťanom 4:4]. Robíš tie isté veci, za ktoré viníš druhých. Vieme, že keď Všemohúci súdi tých, čo páchajú zlé veci, súdi spravodlivo. Hoci si len človek, súdiš druhých. Ale sám robíš tie isté veci. Ako si teda myslíš, že unikneš, keď ťa bude súdiť Všemohúci? (Rimanom 2:1-3)