Deň 118

Táto nová vec

Tento odkaz bol preložený automaticky a môže obsahovať chyby.

Rastúc v tebe,
Ty, rastúci vo Mne,
Duch povstávajúci,
Svetlo vytláčajúce tmu,
Vo vnútri teba.
Chemické látky sa menia,
Myšlienkové procesy sa menia,
Zmýšľania sa rozbíjajú.
Intenzívne, a predsa zdržanlivé…?

Intenzívne, a predsa zdržanlivé? Čo je to tá vec, ktorá stále pretrváva, táto zdržanlivosť? Je to kľúčová záležitosť, však? Je to kúsok tela, ktorý si vo mne zanechal, Otče? Musí zostať? Bude tam navždy?

Moje srdce (myseľ) vybuchuje túžbou radovať sa z víťazstva, ktoré ešte nebolo úplne dosiahnuté. Mám? Mám sa naplno radovať, kým je ešte práca, ktorú treba dokončiť? Je táto zdržanlivosť rozumná, múdra a vedená Duchom? Ozýva sa hlas, ktorý hovorí: „Je to skutočné; si to naozaj Ty, Otče?“ Je táto zdržanlivosť pochybnosť? Je to múdrosť? Cíti sa to bezpečne, a predsa sa to cíti pochybovačne. Vytrhni to z koreňa, Otče.

Túžim po pravej slobode, hlbšej slobode. Túžim po neobmedzenej slobode bojovníka kľačiaceho pred Tebou a odovzdávajúceho svoj meč, alebo panny, ktorá si uvedomuje, že Ty si jediný pravý Ženích. Túžim byť Ti podriadený vo všetkom, spolu s múdrosťou nechváliť sa vlastným úsilím. Naplň ma srdcom, ktoré chce chváliť iba Tvoje dielo vo mne. „On to urobil. Pozri. Pozri na môjho Ocka. Nikdy ti nedovolí, aby si ma zranil.“

Slzy tečú, keď toto píšem. Keď sa moje pero dotýka papiera, chlapec vo mne si uvedomuje, že by som nikdy nemohol vysloviť tieto slová o svojom pozemskom otcovi. Ako by som mohol povedať také slová o niekom, kto zranil, namiesto toho, aby chránil moje malé srdce? Odpúšťam mu, a potrebujem, aby on odpustil mne. Dnes je tu veľká láska, a predsa sa čudujem, či ešte zostávajú chápadlá tejto zdržanlivosti.

Nie, Otče, tieto zdržanlivosti nie sú rozumné, múdre ani vedené Duchom. Je čas prekročiť do nového miesta; do novej veci, kde po prvý raz vo svojom živote dostávam osobný dôkaz, že mám Otca, ktorý chráni a nezraňuje. Mám Ocka, ktorý ma neodhodí, aj keď si nezaslúžim lásku. Môžem žiť nový život bez ďalšieho odmietnutia, iba čistú lásku od Otca lásky, navždy.

Čo je to táto zdržanlivosť vo mne? Príď, Ocko. Príď.

Lebo On nasycuje túžiacu dušu a napĺňa hladnú dušu dobrotou. (Žalm 107:9)

© Séria zamyslení Suffer Well