Semená pochybnosti

Otče, prichádzam so srdcom (mysľou) plným výčitiek, s ľútosťou za celé ľudstvo. Prečo sa tak rýchlo odvraciame? Prečo je tak ľahké zabudnúť?

Keď je voda premenená na víno, ako sladko sa radujeme. Keď je víno preč, uvažujeme, či by si to urobil, alebo dokonca či by si to mohol urobiť znova. Keď uzdravíš slepého, ustupujeme dozadu v úžasnej bázni. Potom, čoskoro nato, uvažujeme, či by si to urobil pre nás. Vidíme, ako premieňaš temnotu na svetlo a robíš krivé cesty priamymi pred nami (Izaiáš 42:16), a predsa hriešne pochybujeme, či nás povedieš celou cestou, ako sľubuješ?

Ó Otče, ak sú semená, ktoré nechcem siať; sú to semená pochybnosti. Prečo sme takí? Čo je v nás, čo neustále zabúda, alebo si vyberá pochybovať, že si sľúbil kryť nás od začiatku do konca?

Áno, Otče, zdá sa, že Ti to prináša slávu, keď sú semená pochybnosti majestátne premožené vierou, ale je to práve pochybnosť, ktorá ma zaťažuje. Pochybovanie o Tebe brzdí môj rast. Moja nevera Ťa uráža a za to sa ospravedlňujem.

Ukáž mi cestu, Otče. Znova Ti odovzdávam všetky semená pochybnosti, kým ich už nebude. Prosím, vezmi si ich, Otče. Nech pôda, na ktorú som ich rozhodil, vyschne, a zorávaj novú pôdu môjho srdca Svojou prítomnosťou (Jeremiáš 4:3-4).

Keď Ho uvideli, klaňali sa Mu; ale niektorí pochybovali. A Yahshua pristúpil a prehovoril k nim, hovoriac: „Bola Mi daná všetka moc na nebi i na zemi.“ (Matúš 28:17-18)