Čo robíš?

Realita, pravá realita, existuje iba tam, kde nie je žiadny ľudský zásah. Existuje medzi tebou a tvojím Stvoriteľom v tavebnej peci rafinujúceho ohňa (súd za každú myšlienku, ktorú si pomyslíš). Všetko v tebe je obnažené a vystavené. On vstupuje silou, osvetľujúc každú škáru tvojho srdca (mysle). Každý čin, každé slovo, každý skutok a všetky tvoje „tajné pohnútky“ sú odhalené. Nebude žiadne čakanie. Stojíš teraz tvárou v tvár Nemu!

Tvoje city: nahé, zahanbené, plné výčitiek, osamelé a holé. Premýšľaš, čo zostalo. Hlboko vieš, že niet cesty späť. Keď ťa odhalí, dá to na vedomie iným. Priamo alebo nepriamo, iní to vedia. Už niet skrývania toho skutočného teba.

V tomto bode nezáleží na tom, či to iní vedia. Ty to vidíš! Čokoľvek bolo odstránené, nebolo od Neho; a toľko bolo odstránené, tak málo sa zdá zostávať. V pravde, to, čo zostáva, je čisté a sväté; to, čo zostáva, je „ten skutočný ty.“ Nemôžeš pred tým utiecť! Obnažený donaha, zostáva iba to, čo je od Neho.

Strávil si všetky tie roky utekaním a skrývaním sa, a v jednom okamihu sú lži odhalené. Slabosť, vzbura, neistota a strach, všetko je vystavené. Každý môže vidieť, čomu si veril v minulosti, lebo tým, kým si sa stal, bol dôsledok toho. Teraz sa pozri, čo zostáva; nie je toho veľa. Čo bolo odstránené, je teraz vystavené na obdiv všetkým vďaka tomu, čo zostáva v novom stvorení, ktoré tu ostalo.

Je to práve kvôli „Mesiášovi v tebe,“ že máš nádej (Kolosanom 1:27). Potrebuješ ju; je to všetko, čo máš. Držíš sa sľubov, ktoré ešte nie sú naplnené. Je to bolestivé; je to brutálne uvedomenie si, koľko toho musel odstrániť. „Len prestaň existovať,“ je nová emócia, ktorú tak často cítiš voči vlastnému životu.

Premýšľaš, či tvoje utrpenie robí iných šťastnými. Ozve sa hlas. „Obnovím. Napravím. Toto bolo pre dobro. Nevzdávaj sa. Snívaj znova.“ Plačeš. To je to, čo robíš. Plačeš a dúfaš, a držíš sa.

Dávajte pozor, aby ste neodmietli Toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tí, čo odmietli toho, kto hovoril na zemi, o čo menej my unikneme, ak sa odvrátime od Toho, ktorý hovorí z nebies, ktorého hlas vtedy otriasol zemou; ale teraz zasľúbil, hovoriac: „Ešte raz otrasiem nielen zemou, ale aj nebom.“ Toto „ešte raz“ naznačuje odstránenie tých vecí, ktoré sú otriasané, ako vecí, ktoré sú stvorené, aby zostali tie veci, ktorými nemožno otriasť. Preto, keďže prijímame kráľovstvo, ktorým nemožno otriasť, majme milosť, ktorou môžeme slúžiť Yahwehovi prijateľne s úctou a s bázňou a posvätnou hrôzou pred Všemohúcim. Lebo náš Mocný je stravujúci oheň. (Hebrejom 12:25-29)