Nemôžem; Nechcem; Musím!

„Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre Mňa, nájde ho.“ (Matúš 10:39) Ako mám zomrieť a predsa dúfať, Otče? Ako Ti mám dať všetko: vieru, rodinu, slobodu, kariéru? Mám Ti dať aj svoju manželku, Otče? Môžem ešte stále žiť ten hojný život, ktorý si mi sľúbil, ak bude ležať sama alebo sa stane niekoho iného?

A čo moje deti, Otče? Mám veriť, že by mohli žiť bez mojej dennej prítomnosti, akoby boli bez otca, a predsa mať radosť? Alebo by som Ti ešte stále mohol dôverovať, keby ich vychovával cudzí muž či vlk, mimo dosahu mojej ruky?

Volám k Tebe, Otče, z najhlbších miest, kým sa vzpieram strate svojho života. Prosím o zásah Tvojej ruky. Neviem, ako stratiť svoj život. Nemôžem; nechcem; ja… milujem ich. Milujem ich Tvojou láskou, láskou, ktorá nikdy neustáva. Sú mojou stopou dobra na zemi. Ako ich môžem pustiť? Ako mám stratiť svoj život? Ako mám nájsť svoj život? Neviem ako. Nemôžem; nechcem!

Počuješ hĺbku môjho zúfalstva, keď volám? Mohlo by to zboriť mestá. Celá moja bytosť kričí. Nemôžem; nechcem; ja… musím!

Je to pusté miesto. Som chytený medzi smrťou, ktorá je nutná, a životom, ktorý sľubuješ. Som uväznený uprostred. „Chyť sa neznáma,“ hovorí moja duša. „Pusti a potom chyť.“ Moje telo sa drží pevne oboch strán. Cíti sa to ako smrť tej jedinej veci, ktorú neznesiem. Nemôžem; nechcem; ja… musím! Toto je moja smrť.

Postavený teraz pred toto, tak či onak zomriem. Ak sa podvolím telu, zomriem. Ak sa podvolím Duchu, zomriem. Otče, čo zo mňa zostane? Nájdem svoj život? Muž, ktorým som bol, je preč.

Znova si našiel svojho chlapčeka, ocko. Abba, prosím o Tvoju pomoc. Pomôž, ocko. Všemohúci je [moje] útočisko a sila, vždy prítomná pomoc v časoch súženia. (Žalm 46:1)

Poznámka pre našich čitateľov: V čase písania tohto textu bol Michael vo väzení. V čase tejto publikácie tam stále zostáva. Modlite sa za neho.